Donedávna som žil v presvedčení, že Slovensko má legislatívu trestajúcu šírenie myšlienok vedúcich k potláčaniu základných ľudských práv. Jednotlivcami aj skupinami. Pravdepodobne aj má. Len ju nemá kto vymôcť. Nečudujme sa. Politické subjekty s prívlastkami demokratické, dokonca aj kresťanské, nemajú vôľu k jednoznačnému odsúdeniu vojnovej fašistickej totality. Sociálnodemokratickí poslanci hľadajú pozitíva na Tisovi a jeho režime. Tzv. štandardné strany v zhode dotujú z našich daní rôzne matice ani sa nenamáhajúce skrývať obdiv k slovenskej fašistickej minulosti. ÚPN, rovnako žijúci z verejných zdrojov, takmer ocenil dlhoročného obhajcu hnedej totality. Pre RKC nie sú vrahovia spoluobčanov počas vojnového štátu problém. Iná káva sú interrupcie, antikoncepcia, sexuálne menšiny. Predseda vlády by najradšej znížil nezamestnanosť vyškrtnutím Rómov zo štatistík. Niektorí sudcovia, vrátane najvyššieho, cez tučné odškodné obhajujú niečo, čo dávno nemajú. Česť a dobrú povesť.
Všetci majú jedno spoločné. Hľadanie vinníka. Vinníka bezprávia, morálneho úpadku, materiálneho nedostatku. Vinníka treba identifikovať, potrestať a hlavne nenávidieť. Nositeľmi korupcie, rozkrádania, podvodov, chudoby a celkového úpadku spoločnosti nie sú mafiánske bratstvá oligarchov s politikmi a ich prisluhovači. Iní sú vinní. Neprispôsobiví, samozrejme najmä Rómovia, gayovia, lesbičky, liberáli, neznabohovia,... To sú oni.
Súčasné politické „elity" potrebujú kotlebovcov. Robia rovnakú politiku. Navrhujú rovnaké nič neriešiace recepty. Kotleba používa jazyk, ktorý si ony nemôžu dovoliť. Zatiaľ. Tak veľmi by chceli, ale Brusel nepustí. Nakoniec aj on bude vinný. Neskôr, dúfajme, že včas a oprávnene. A kto bude spasiteľom?
Kotleba má zelenú. Neoficiálne. Kšeftári s odposluchmi a nehnuteľnosťami, priamo podriadení premiérovi a určení na boj s politickým a vnútorným nepriateľom, roky extrémizmus monitorujú. Doteraz do neba volajúci neonacizmus „nevymonitorovali". Prečo asi?
