Martin Glváč by rád zrušil druhé kolo voľby predsedov VÚC. „Myslím si, že v dnešnej ekonomicky zlej dobe by sme mali využiť každý priestor, kde ušetriť peniaze a využiť ich účelnejšie," riekol. A dodal, že doteraz v druhom kole aj tak vždy zvíťazili kandidáti, ktorí získali najviac hlasov v kole prvom.
Toto je mimoriadne neinteligentná argumentácia. Nepomýlil sa Jaroslav Haščák, keď v byte na Vazovovej práve o Glváčovi tvrdil, že je zo smerákov najinteligentnejší?
Ak doteraz víťazili kandidáti s najväčším počtom hlasov v prvom kole, neznamená to, že v budúcnosti sa veci nebudú vyvíjať inak. Nehovoriac o tom, že strana pána Glváča a on osobne urobili iba veľmi málo pre to, aby podporili zmysel dvojkolového hlasovania. Smer a ostatné oligarchické strany totiž robia všetko pre to, aby k urnám prišli len skalní. Keby politici dostatočne trpezlivo a intenzívne ľuďom vysvetľovali zmysel vyšších územných celkov, pomohlo by to aj voličskej účasti a naplno by sa prejavil aj zmysel druhého kola volieb.
To politikom, a Martinovi Glváčovi zvlášť, neprekáža, že politické oprávnenie (legitimita) predsedov VÚC sa odvíja od voličskej účasti od 19 do 27 percent? Áno, v roku 2009 sa volieb zúčastnilo len tak málo ľudí!
Keď už sme pri tom šetrení. Druhé kolo stojí necelé 2 milióny eur navyše. Isteže, nemalý peniaz. Čo je to však oproti plytvaniu a rozkrádaniu, ktoré tu politici prevádzajú takmer štvrťstoročie. A ešte predvádzať budú, keď vstúpi do platnosti nový Kaliňákov zákon o verejnom obstarávaní. Čo sú to dva milióny oproti ryžovaniu straníckeho mecenáša Smeru Jozefa Brhela napríklad v bratislavskej teplárni. Takto by sa dalo pokračovať ešte hodnú chvíľu, ale načo. Všetci predsa vieme, o čo ide.
Späť k výrokom pána Glváča a ich kontextu.
Prehovoril Martin Glváč, minister obrany?
Alebo prehovoril Martin Glváč, krajský predseda strany Smer - SD?
Ak prehovoril minister obrany, tak je to podozrivé, nenáležité a mimo misie, ktorá je mu zverená. Celodennou pracovnou náplňou pána Glváča je riadiť rezort obrany, čo okrem hrania sa na vojačikov znamená byť „malým" ministrom zahraničných vecí a venovať sa okrem iného aj globálnym otázkam. Keď teda prehovorí minister hodný tohto označenia, malo by to vyzerať približne ako nedávna oxfordská reč Radka Sikorskeho, ministra zahraničných vecí susedného Poľska. (V prípade záujmu nájdete celú reč tu.)
Inak doteraz minister obrany Glváč nič moc nepredviedol. Zlúčenie vojenskej rozviedky s vojenskou kontrarozviedkou do jednej spravodajskej organizácie je len formálnym administratívnym opatrením bez zmysluplnej obsahovej zmeny.
Ak prehovoril Martin Glváč ako krajský predseda Smeru, má to síce väčší zmysel, no poľahčujúca okolnosť to nie je. Po prvé preto, lebo pokus o zrušenie dvojkolovej voľby predsedov VÚC nesvedčí o priateľskom vzťahu k demokracii. A po druhé preto, lebo týmto výrokom vyvoláva podozrenie, že chce uľahčiť sebe, svojmu kamarátovi Fedorovi Flašíkovi a jeho manželke Monike Beňovej návrat do pozícií v Bratislavskom samosprávnom kraji a dokončiť staré alebo začať nové podozrivé kšefty s nehnuteľnosťami. Aby sme nezabudli, pripájam niekoľko liniek s chuťovkami z realitnej kariéry pána ministra: tu, tu a tu. A niečo o smeráckej gorile zase tu.
Nech sa na reči Martina Glváča pozeráme z ktorejkoľvek strany, bilancia je katastrofálna. Nabáda k zúženiu občianskych práv a slobôd. Namiesto svojho rezortu sa stará o záležitosti, na ktoré by za normálnych okolností nemal mať čas. A poznajúc jeho dlhoročné obchodné prepojenie s politickým impresáriom Flašíkom je odôvodnené podozrenie, že pracovný čas nemárni len tak podaromnici, ale v záujme, ktorý bude viac či menej nejako súvisieť s jeho osobným blahobytom.
