Preľaknutí ekonomickí i politickí lídri v roku 2009 švitorili o systémových zmenách, regulácii finančných trhov, väčším dohľadom nad trhom, zrušení daňových rajov ... Výsledkom nekonečných rokovaní v luxusných destináciách je jedno veľké nič. Spoliehanie sa na samovyriešení problému nebolo dobrou voľbou. Na prelome rokov 2010/2011 rôzni analytici kvákali niečo o odznievaní krízy, oživovaní globálnej ekonomiky, atď. Naozaj chýbal už len dokument, podobný tomu komunistickému.
Aj bez neho vieme, že mocní tohto sveta a Slovenska sú nepoučiteľní. Svedčí o tom cirkus okolo eurovalu. Pikantné je, že slovenská ľavica a pravica (okrem SaS) sú zástancami eurovalu v navrhovanej podobe. Jedine držiteľ balónika vyjadril jeho podporu za podmienky, že ho nezaplatia daňoví poplatníci. Asi mal na mysli väčšinu chudobnej slovenskej populácie. Tieto slová by skôr svedčali jedinému bojovníkovi za práva chudoby, lenže to by Smer musel byť skutočnou modernou ľavicou.
Euroval je zrejme potrebný a nevyhnutný. Náklady naň musia niesť (zaplatiť) korporácie ovládajúce svetovú ekonomiku, finančný sektor a politikov. A niečo zásadné sa musí zmeniť. Zreformovať kapitalizmus (ak je to ešte vôbec možné), alebo vytvoriť nový ekonomický systém. Systém schopný spravodlivejšie prerozdeľovať vytvárané bohatstvo, systém neklonujúci širšie masy chudobných a nezvládnuteľné dlhy, systém kde ekonomika bude podriadená potrebám ľudí a nie naopak. Inak ani 20 eurovalov nebude mať zmysel. Demokracia ako taká, bez demokracie v ekonomike, je a bude fikciou.
