Primátor Raši sa bráni a vysvetľuje. Dva jeho zásadné argumenty. Novela zákona bola prerokovaná a schválená v Rade starostov. Prinesie úsporu 500 tisíc eur ročne.
Čo je rada starostov? Pomôžem si citáciou zo zákona:
Rada starostov zastupuje záujmy mestských častí pri rozhodovaní o otázkach, ktoré sú vyhradené mestskému zastupiteľstvu (§ 10 ods. 3); na ten účel
a) predkladá iniciatívne návrhy na rokovanie mestského zastupiteľstva,
b) zaujíma stanoviská k veciam, ktoré sú predmetom rokovania mestského zastupiteľstva; mestské zastupiteľstvo je povinné stanovisko Rady starostov prerokovať pred rozhodnutím o veci,
c) k rozhodnutiam podľa § 10 ods. 3 písm. a), pokiaľ ide o schvaľovanie štatútu, písmen c) až e) môže predložiť v lehote do 15 dní odo dňa ich vyvesenia na úradnej tabuli svoje pripomienky a požiadať mestské zastupiteľstvo o ich opätovné prerokovanie a schválenie.
Z uvedeného vyplýva, že Rada starostov posudzuje materiály predkladané na rokovanie mestského zastupiteľstva. Teda, novela zákona mala byť oficiálne prerokovaná v Rade starostov len v prípade, že bol predpoklad jej predloženia na rokovanie mestského zastupiteľstva. Inak bolo rokovanie v rovine nezáväzného pokecu medzi primátorom a starostami. Zaráža ma aj právne bezvedomie zúčastnených starostov. Nezaškodilo by povinné čítanie pasáží zo Zákona o meste Košice a štatútu mesta pred každým rokovaním mestského parlamentu. Každý materiál predkladaný do mestského zastupiteľstva musí prejsť rokovaním v odborných komisiách a Mestskej rady, zverejňuje sa na webe mesta. Lenže transparentnosť je pre politické špičky Smeru v Košiciach cudzie slovo, ktorému evidentne nerozumejú. Podotýkam, že orgány samosprávy, môžu konať len na základe toho, čo im zákon umožňuje. Na rozdiel od občana, kde platí, čo nie je zakázané, je dovolené..
K deklarovanému šetreniu som sa vyjadril v predchádzajúcom blogu. Ušetrených 500 tisíc eur na poslancoch ročne je pre Košice vynikajúce. Lenže nikto nevie, ako k nemu predkladatelia dospeli. Ak by snaha predkladateľov bola úprimná, stačilo, aby náčelníci Smeru spolu s ostatnými stranami verejne vyzvali svojich poslancov zastúpených v mestskom a miestnych zastupiteľstvách k zníženiu odmien na symbolické minimum. Šetrenie mohlo začať okamžite a občania by zistili, ktorí poslanci uprednostňujú verejný záujem pred vlastným blahobytom.
Snaha o vylúčenie verejnosti a rýchlosť s akou sa novela dostala na rokovanie parlamentu, ma utvrdzuje v presvedčení, že šetrenie nebolo hlavným motívom. Zníženie počtu poslancov, väčšie prekážky pri uskutočnení miestneho referenda, sťaženie procesu odvolávania primátora svedčia skôr o snahe obmedziť vplyv občanov na chod mesta, nadradenosti, neukojených mocenských a majetkových ambíciách..
