Kauza podisy 99% sa opticky začala neslávne slávnou tlačovkou Jaroslava Spišiaka. Prehľad udalostí však naznačuje, že to bolo komplikovanejšie a najmä zaujímavejšie:
23. 1. 2012 podpísala Zuzana Huttová u notárky čestné vyhlásenie, ktoré údajne ešte v ten istý deň stratila. Vo vyhlásení uviedla, že ju vraj neznáme osoby navádzali na falšovanie podpisov.
24. 1. 2012 telefonovali novinári na notársky úrad a pýtali sa, či tam bola Zuzana Hutová podpisovať nejaké čestné vyhlásenie, ktoré deň pred tým stratila.
27. 1. 2012 redaktorka SME Veronika Prušová uverejnila článok vychádzajúci z Huttovej vyhlásenia.
13. 2. 2012 podáva poslanec Peter Markovič na základe článku Veroniky Prušovej podnet na preverenie hárkov 99%.
27. 2. 2012 sa na pokyn Jaroslava Spišiaka rozbieha nezákonná policajná akcia, pri ktorej policajti navštevujú občanov aj po 22.00 h.
29. 2. 2012 vydáva vyšetrovateľ uznesenie o začatí trestného stíhania.
29. 2. 2012 - v deň vydania uznesenia - organizuje prezident PZ Spišiak tlačovku, na ktorej desať dní pred voľbami poškodil 99%.
14. 5. 2012 bolo trestné stíhanie v tichosti zastavené.
15. 5. 2012 odchádza Jaroslav Spišiak z Policajného zboru.
Vo vyšetrovacom spise je oveľa viac pikantérií, ktoré poukazujú na to, že celá kauza bola (spravodajskou) hrou namierenou proti hnutiu 99%. Cieľom bolo zidskreditovať 99% v očiach voličov a tým fakticky vyradiť hnutie z volieb.
Zuzana Huttová vyšetrovateľovi povedala, že čestné vyhlásenie malo byť jej ochranou pred osobami, ktoré sa jej vyhrážali väzením a umiestnením dcéry do detského domova. Ľudia, ktorí sa jej vyhrážali, boli údajne tí istí muži, čo ju nahovorili na falšovanie podpisov. Príbehu Zuzany Huttovej sa nedá z viacerých dôvodov veriť.
Keby napísala čestné vyhlásenie na svoju ochranu, nedopustila, aby sa jej stratilo.
Keby sa jej aj stratilo, bolo by veľkou náhodou, ak by o jeho obsahu boli už na druhý deň informované médiá.
Keby sa aj táto veľká a vysoko nepravdepodobná náhoda prihodila, Zuzana Huttová by neprijala medializáciu čestného vyhlásenia stoicky a bez náznaku protestu, že nepovolané osoby svojvoľne manipulujú s jej písomnosťou.
Na celom príbehu je tiež zaujímavé, že médiám nebol podozrivý spôsob doručenia kópie/originálu (?) údajne strateného dokumentu. Túto okolnosť polícia nepreverovala, čo je rovnako podozrivé ako vznik, strata a záhadné doručenie tohto dokumentu médiám.
Nemalo by ujsť našej pozornosti tvrdenie Zuzany Huttovej, že sa bála ľudí, ktorí ju vydierali, a preto spísala vyhlásenie. Čoho sa v skutočnosti bála? Podľa vyšetrovateľa, ktorý zastavil trestné stíhanie v kauze podpisy 99%, „nebolo preukázané spáchanie trestného činu podvodu (...) a ani iného trestného činu". Vyplýva z toho, že Huttovej sa nemohol nikto v súvislosti s podpismi vyhrážať. Tak prečo sa bála? Bol iný dôvod, pre ktorý mohla mať oprávnené obavy z toho, že ona skončí v base a jej dieťa v detskom domove? Podľa všetkého áno...
Viac informácií a viac odpovedí na otázky súvisiace s kauzou podpisy 99% nájdete tu.
Ak chce aj naďalej niekto tvrdiť, že Jaroslava Spišiaka a Zuzanu Huttovú viedla túžba po naplnení spravodlivosti, nechce vidieť, ani počuť. Triezvo uvažujúci človek - bez ohľadu na to, aký má názor na 99% - musí uznať, že Spišiak zneužil uniformu, svoje postavenie a políciu na politický boj. A za to by mal podľa zákona pykať.
