Zostal Mečiarov jeden volebný obvod. To nepotrebuje komentár. Cez transparentné účty pôjdu oficiálne zdroje kampaní. Ktorý blázon umiestni peniaze z trestnej činnosti na akýkoľvek účet? Kto bude kontrolovať financovanie politických strán? Štátna inštitúcia, kde desať zo štrnástich členov nominujú parlamentné strany. Lepšie by zákon nenapísal ani Andersen.
Slovenským voľbám chýba elementárny atribút – rovnosť šancí. Vyvolení politici majú k dispozícii neobmedzené zdroje. Oficiálne, príspevky z našich daní (menšina) a neoficiálne, z korupcie a zmanipulovaných tendrov, teda z rozkradnutých našich daní (väčšina). Vyvolení politici nám cez mediálny priestor štyri roky vytekajú z vodovodov a vyskakujú z otvorených chladničiek. Ostatní to musia stihnúť za niekoľko dní počas predvolebnej kampane a za vlastné (darované) peniaze, ktorých objem je neporovnateľný s peniazmi vyvolených. Férovka ako sviňa.
Voľby na Slovensku dávno nie sú súťažou myšlienok, hodnôt, riešení. Zdevastovali na biznis. Cieľom súperiacich finančných skupín je aby zákazník (volič), prostredníctvom marketingu (vymytiu mozgu), kúpil čo najväčšie množstvá tovaru (ich politikov), ktoré nepotrebuje a vlastne mu škodia. Za podmienky obmedzenia konkurencie na akože slobodnom trhu. Časť voličov na tomto cirkusovom predstavení participuje. Slobodné voľby ako sviňa.
Ešteže tu máme Nové, Obyčajné a Sieťové politické subjekty. Zopár rozhorčených narcistických vyjadrení na tlačovkách, aby vyzerali inak ako tie „štandardné“. Potom preferencie, voľby a možno fleky na výslní. Vybavené. Ako rád by som sa mýlil.

Začiatkom roku 2012 priposratí „štandardní“ i „obyčajní“ politici nasľubovali ulici aj to, čo v skutočnosti nikdy nemali v pláne urobiť. Transparentnosť, boj proti korupcii, väčšia participácia občanov na riadení krajiny ostali ich ďalšími (koľkými v poradí?) klamstvami. Táto hra na demokraciu (vládu ľudu) raz skončí. Zásadná otázka znie kedy a ako.