Moje prechádzky mestom sú častokrát také, že niekedy nesledojem svoju trasu, ale pozeram navôkol , na okolie, ľudí... Je veľmi zaujímavé sledovať osudy ľudí, každodenné ponáhľanie sa... Ľudia vždy niekam MUSIA... Hovorí sa, že musíme iba zomrieť, čo je pre mňa jedná veľká pravda... Často si to hovorím, ak niečo ,,musím" a neurobím to. Stáva sa to hlavne pri rannom vstávaní. Dynamiku života môžte pekne sledovať vo svojom okolí, stačí si sadnúť niekam na lavičku v parku a mať oči otvorené.
Čas plynie veľmi rýchlo a staré mamy zvyknú často hovorievať, že niekedy plynul pomalšie, teda im sa to tak zdalo... Na dedine je to úplne iné ako v meste, ľudia sa neponáhľajú tak ako v meste, život je vcelku pohodový... Ale ja uprednostňujem skôr mesto... Žijeme tu na Zemi len raz, tak si život neprespime (to patrilo mne), treba si ho užiť naplno...
Dynamika života v meste
Chodím si po meste a stále vôkol mňa pozorujem mesto, ľudí, prírodu... Veľmi ma to zaujíma. Preto by som chcel v tomto blogu opísať nejaké postrehy z tohto môjho minipozorovania...