V jedno krásne sobotňajšie popoludnie som išiel z futbalovéhozápasu. Zazvonil mi mobil, volal pán kaplán. Pýtal sa, či by somnechcel ísť na malý výlet do Krakova. Konkrétne do Sanktuária Božiehomilosrdenstva. Súhlasil som, prečo nie... Išli aj dvaja mojí kamaráti.Super myšlienka. O 20 minút som už sedel v aute na ceste do Krakova.Cestovalo sa fajn. Krakov v noci je jedno veľké bludisko. Presvedčilisme sa o tom keď sme hľadali Sanktuárium Božieho milosrdenstva. Videlisme osvetlenú vežu tak sme tam šli. Neskôr sme zistili, že to nie jeSanktuárim. Vrátili sme sa a hľadali ďalej. Po dlhom čase sme to našli.Veľmi nás to potešilo. Zaparkovali sme (len tak tak) a išli sme dobaziliky. Poviem vám, je to obrovské. Tak ma napadlo, aké veľké kostolysú po celom svete. Všetko bolo postavené na Jeho slávu...
Neskôrsme chceli ísť na vežu ale zistili sme, že pred polhodinou sa končilčas prehliadok... Boli sme sklamaní, hádam nabudúce... Keďže sme mali povolené parkovať iba jednu hodinu, museli sme ísť. Pol hodinu nám trvalo, kým sme sa dostali von z Krakova. Bolo to o nervy. Navyše, bolo už asi 22.00. Na Krakove a celkovo poľských mestách je blbé to, že na križovatkách nie sú tie také veľké značky s nápismi odbočiek na mestá. My sme sa vybrali smerom na Zakopané. Vedeli sme, že je to tým smerom ako Nový Targ, kam sme chceli ísť. Išli sme stále za Zakopaným, neodbočovali sme nikam. V Poľsku sú veľmi riedko napísané kilometre pri mestách. Vošli sme do Zakopaného, tam nám napdlo, že sme mali skôr odbočiť. Vrátili sme sa a odbočili. Šťastlivo sme došli do Niedzice aj keď sme nešli cez Nový Targ. Pekne sme to obišli, kolo hraníc. Dobrý pocit bol keď sme prišli na Slovensko... Boli sme radi, že sme to zvládli. O jednej sme boli doma.
Po dlhej ceste to bol skvelý pocit. Bol to skvelý výlet a neľutujem, že som bol. Bola to super zabitá sobota...
