V roku 1953, čo bol hádam najhorší rok červenej diktatúry, vyšli nové, zjednodušené pravidlá slovenského pravopisu. Dovtedy sme totiž mali aj také fintičky, ako sú rozličné koncovky v minulom čase slovies, takže sa písalo „ženy boly" a „muži boli". Je niekomu ľúto za týmito koncovkami?
BTW Čínski komunisti tiež zjednodušili svoje písmo. Predtým mali vyše 40 000 znakov - z nich niektoré mali až 40 ťahov perom (alebo štetcom), ktoré museli byť robené v určitom poradí. Teraz sa v Číne používa niečo vyše 8000 znakov a aj ich písanie je zjednodušené. A nikto nebude hovoriť, že toto zjednodušenie hamuje napríklad hospodársky rast v Číne.
http://en.wikipedia.org/wiki/Simplified_Chinese_characters
Čo konkrétne by sme mohli spraviť? Nuž pre začiatok by sme mohli klepnúť po hlave vybrané slová. O čo by sme prišli, keby sa „ryba" písala ako „riba"? Znížila by sa zrozumiteľnosť? Veď výslovnosť je v oboch prípadoch rovnaká a problémy to nespôsobuje. Fakt je, že vybrané slová sú veľkou zbytočnosťou, ktorú sa deti v škole musia učiť.
O niečo menej priechodné by asi bolo zjednotenie koncoviek, ktoré sa vyslovujú rovnako. Koncovky v slovách „ženou" (inštrumentál sing.) a „mužov" (genitív a akuzatív plur.) sa vyslovujú rovnako - prečo by sa mali písať rozlične? Rovnako by asi na odpor narazilo zjednotenie v prípade predložiek „s" (inštrumentál) a „z" (genitív), ktorých výslovnosť v skutočnosti nezávisí od pádu, ale od spodobovania.
Nuž a obávam sa, že sme ešte nedozreli na to, aby sme odstránili diakritiku. Táto pôsobila problémy od samého začiatku, pretože ju Štúrovci zaviedli zhruba v rovnakom čase, ako sa začala šíriť morzeovka. S nástupom komputerizácie tieto problémy ďalej narástli. Väčšina diskutujúcich na nete diakritiku nepoužíva a nikomu to naozaj nechýba.
Nechýba, ale niektorých irituje. Niekde som čítal (link nemám), že na Slovensku pripadá najviac jazykovedcov na štvorcový meter na celom svete. Obávam sa, že tí by takéto zmeny neprivítali. No a potom sú tu tzv. „dobrí Slováci". Jeden z nich mi pred časom napísal, že si musíme vážiť to ako píšeme, lebo ako by sme mohli chcieť, aby si nás iní vážili, ak si nebudeme vážiť naše písmo, čiže vlastne sami seba. (Popletená veta, ale tak to nejako povedal.) Nuž na záver len toľko, že nikto si nás neváži a nebude vážiť kvôli nášmu pravopisu.
