Medzi dobrými vlastnosťami celibátu sa často uvádza „čistota". Nuž neviem - podľa mňa človek je čistý, ak sa umýva. Alebo sa tu vari naznačuje, že pohlavný styk medzi manželmi je nečistý? Čítal som v diskusiách aj názor, že celibát sa „teší úcte". Prečo by sa však niečo neprirodzené malo tešiť úcte? V skutočnosti mi to pripomína indických fakírov, ktorí na znak svojej svätosti prestanú ohýbať ruku v lakti. Po rokoch takéhoto odriekania im kĺb stuhne a potom už ruku nemôžu ohýbať, ani keby chceli. Toto si máme uctiť?
Kvôli úplnosti spomeniem ešte aj komunistický názor, že celibát bol ustanovený, aby sa cirkevné majetky nedelili medzi potomstvo. Samozrejme, že toto je už totálny nezmysel - cirkevné majetky sú majetkom cirkvi a nemôžu sa deliť medzi potomstvo kňazov.
Zlých vlastností celibátu je celá hŕba. V prvom rade si treba uvedomiť, že celibát je v priamom protiklade s prvým Božím príkazom, ktorý bol daný ešte pred desatorom (1M 1, 28).
Už sám sľub celibátu je voči mladým mužom veľmi neférový. Nie som si istý, ale predpokladám že sa dáva vo veku 25 rokov, alebo menej (maturuje sa v osemnástich a potom 5 alebo 6 ročné štúdium). Keď som ja mal 25, samozrejme som si myslel, že som zrelý a skúsený. Teraz sa často divím, aké hlúposti a chyby som v tom veku robil. Takýto mladí muži sa jednoducho nemôžu zodpovedne zaviazať k tomu, že sa nikdy nedotknú ženy. A ešte menej k tomu, že sa vyhnú sexuálnym myšlienkam, atď.
S možnou výnimkou tých, ktorí trpia nejakou hormonálnou poruchou (nedostatok testosterónu), celibátni kňazi vedú menejhodnotný život plný zápasov s tým, čo je prirodzené. Som presvedčený že v niektorých prípadoch ich prehrešenia sa obmedzujú na tzv. nečisté myšlienky. Nikomu nimi neublížia, avšak takéto vnútorné boje, nijako nezvyšujú ich efektívnosť v práci (tu berie „za své" názor, že slobodných kňazov rodina neoberá o čas a teda sa môžu viac venovať svojej farnosti).
Vo väčšine prípadov asi dochádza k epizódam vehementnej, ale nepravidelnej masturbácie, nasledovanej mučivými výčitkami svedomia. Toto taktiež nemá nejaký pozitívny dopad na ich efektivitu v práci a navyše - deformuje to ich pohľad na svet. Myslím, že tu sú korene bezcitného zaobchádzania s chovancami, ktoré sa tu a tam vyskytlo.
V menšine prípadov dochádza k pohlavnému zneužívaniu osôb, ktoré sú poruke - najmä ak sú podriadené. Toto je oblasť pedofilných škandálov. Dnes už nie je tajomstvom, že k tomuto dochádza, že to tieto osoby poškodzuje a že to poškodzuje aj cirkev.
Na základe tohto celibát je možno zaradiť medzi veci zlé a škodlivé. Myslím si aj, že je najvyšší čas, aby si cirkevná elita dala otázku, kto má z celibátu radosť - Pán Boh alebo diabol.
