Pred niekoľkými rokmi bol na zastávkach MHD v Bratislave plagát, na ktorom bolo veľkými písmenami napísané: „Pán farár sa asi mýlil". Text bol potom monológom chlapca, podľa ktorého im pán farár hovorieval „klopte a bude vám otvorené". Keď však chlapcov otec príde večer ožratý, vždy len do dverí kope. Na záver tejto smutnej historky bola, ako to už býva, výzva na finančnú podporu pre útulok, kde sa takto terorizované rodiny môžu skryť pred svojím tyranom.
Rodiny sa s alkoholickým vyčíňaním svojej hlavy vysporadúvajú, ako vedia. Za cenu určitého zjednodušenia a schematizovania ich reakcie rozdelím do niekoľkých skupín:
1. Katolícky prístup: Ožranovi jeho vyčíňanie odpustia. On sa ho dopustí znovu a znovu mu odpustia. Keď on vystrája ešte viac, odpúšťajú mu ešte viac. Na smrteľnej posteli ožran oľutuje a ide do neba. Keďže mu rodina odpúšťala, aj oni idú do neba. Konečný výsledok je teda dobrý (všetci v nebi), ale cesta k nemu je zbytočne tŕnistá a najviac na nej trpia deti.
2. Feministický prístup: Žena s deťmi ujdú do nejakého útulku a tam sa omáľa feministická propaganda - muži sú už takí a každá piata žena je týraná. Najviac na toto doplácajú deti - z dievčat vyrastajú feministky a chlapci ozaj uveria, že chlapi sa môžu, alebo dokonca majú chovať tak, ako ich otec.
3. Slovenský (najčastejší) prístup: Keď muž príde domov opitý, všetci sa krčia a čakajú, kým to prehrmí. Ono to prehrmí, ale príde znovu a je tu tendencia k progresívnemu zhoršovaniu. Všetci trpia a deti najviac.
Prístup, ktorý ja nazývam kresťansko-realistický je zhruba takýto: Keď ožran príde domov a kope do dverí, treba mu zlomiť nohu. Potom mu odpustiť a postarať sa o odborné ošetrenie zlomeniny. Povedzme, že je to zatvrdený a húževnatý chlapík - nasledujúci deň sa dočapce s barlami a bude kopať do dverí zdravou nohou. Treba mu zlomiť aj tú a vyobšívať ho barlami (pozor - nie po hlave). Potom sa zase postarať o odborné ošetrenie a následne poskytovať, ak je to možné, láskyplnú domácu starostlivosť.
Ako to po sebe čítam, znie to možno trochu ironizujúco, ale je to jediný realistický prístup. Nečaká sa pri ňom, že situáciu za nás vyriešia druhí, utrpenie nevinných sa skracuje a ožran dostane to, čo si zaslúži.
