Čo sa výpraskov týka, bol to zväčša asi priemer, ale odohrali sa aj horšie veci. Mal som práve 15 rokov. Boli sme v kuchyni, mama sedela tvárou k peci a niečo povedala. Otčim k nej pribehol, stiahol jej hlavu dozadu a začal ju mlátiť do tváre - do smrti si budem pamätať, ako to plieskalo. Myslel som, že ju chce zabiť. Vyskočil som a pustil som sa doňho päsťami. Slušný výkon, lebo som vtedy bol dosť dengľavý a on vážil hádam o 40 kg viac ako ja. Dnes viem, že som mu to nakladal pekne na obličky. Zvrtol sa, oči mal veľké a guľaté a bľabotal: „Čo je? Čo je?"
Som karatista a mam za sebou stovky (asi viac ako tisíc) kumite. Viem odhadnúť, keď sa protivník začne lámať - je to v jeho očiach a v tom ako sa hýbe. Situácia bola vtedy na hrane. Keby sa mama bola vzchopila a zakričala: „Ešte mu jednu chrapni, synček!", bol by som mu chrapol, ten chlap by bol pustil do giat a všetko mohlo byť inak.
No, nevzchopila sa, len plakala. Potom som začal plakať aj ja a vzchopil sa otčim. Dal mi zopár zaúch a bitka sa skončila. Neskôr som sa dozvedel, že sa bál, že ho pichnem nožom, ktorý bol na stole. Škoda, že som si vtedy ten nôž neuvedomil. Všetko mohlo byť inak.
Mama si vybavila hlásenie od lekára a dala advokátovi vypracovať žiadosť o rozvod. Dúfal som, že sa peklo skončí, ale nedotiahla to a potom príbuzní „manželstvo zachránili". Akiste si mysleli, že robia dobrý skutok. S vypätím všetkých síl im odpúšťam.
Pre nás peklo pokračovalo a nečudo, že po takto zdeformovanom detstve brat a ja sme hľadali útechu v alkohole. Nuž a ožieral som sa parádne. Kvôli alkoholu som prešvihol aj dievča, ktoré mal Pán Boh pre mňa pripravené. Ona si potom tiež svoje „užila", pretože sa vydala za alkoholika. Vydržala s ním 27 rokov...
Ja som uvažoval o emigrácii. Bol by to akýsi únik krajiny a systému, ktorý mi neprial. Okupácia v r. 1968 ma v tom utvrdila a emigroval v r. 1969. http://konkol.blog.sme.sk/c/238929/Meru-20-osmy-rok.html
Otčim napokon spadol pod vlak. Ja som bol vtedy už v Japonsku. Videl som jeho úmrtný list - zlomená lebka aj iné kosti, hnis na mozgu... trvalo to myslím 9 dní kým zomrel. Vraj z bezvedomia stále hovoril: „Vodu, vodu, vodu..." Možno sa peklo už pre neho začalo. Dal som však zaňho odslúžiť sv. omšu. Stála ma 6000 Yenov. Slúžil ju starý slovenský misionár don Jozef Figura, ktorý sa dožil 95 rokov.
Prirodzene, po "výchove", ktorou som prešiel, som bol zakomplexovaný až po uši, nebol som schopný mať nejakú frajerku a všetky moje lásky boli nešťastné. Z Československa som odchádzal ako panic. Keď som si v Austrálii (ešte pred Japonskom) našetril peniaze, išiel som za prostitútkou a panictva som sa zbavil. Potom za druhou a ďalšou. Aj dve „call girls" za noc. (Peniaze som už mal, lebo som spravil nostrifikačné skúšky.) http://konkol.blog.sme.sk/c/275526/Slovak-Zid-a-Nemec.html
Dievčatá ma mali rady, lebo som sa k nim vždy choval slušne a nenaťahoval som sa s nimi o peniaze. Pravda, ak si človek s prostitútkami aj osvojí techniku, neosvojí si ešte správny prístup k ženám. A tak som po svete chodil sám. http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Konkol
V r. 1991 som sa vrátil na Slovensko. Moja mama ešte žila, tak som jej mohol päť rokov robiť na Vianoce stromček. Zomrela v r. 1996. O dva roky neskôr som sa zoznámil s tou ženou, ktorá mi bola predurčená a v r. 1999 sme sa zobrali. Neskonale ju milujem a nikdy ju nezradím. Veľmi sa ľúbime. Bol o nás aj článok v Slovenke „Marriage made in Heaven (Manželstvo vyrobené v nebi)" Link nemám. Nanešťastie biologické hodiny nám dotikali. Rod končí...
Čo vyplýva z tohto krízového vývoja? Nuž, rodičia, dajte deti na karate. http://konkol.blog.sme.sk/c/205594/Sikana-a-karate.html
Ženy, ak žijete s násilníkom, ktorý týra vás a vaše deti, ostaňte s ním len vtedy, ak chcete deťom pofušovať život. Všetci by sme si mali uvedomiť, že deti treba chrániť viac ako rodičov. Sociálni pracovníci by mali konať dôsledne a razantne. (Prípad umučenej Lucky bol ukážkou toho, ako sa postupovať nemá.) Ušetrili by nevinným deťom veľa utrpenia. Keby ma boli vzali na adopciu, všetko mohlo byť inak. Alebo nie? Teraz som suchou ratolesťou - mohol som však skončiť s mínus jedným potomkom?
