Je nepochybné, že RKC je v kríze - opúšťajú ju schopní ľudia a jej vplyv všade vo svete klesá. Priam hrozivý je pokles počtu mladých mužov, ktorí sa chcú stať kňazmi. Nuž a nie je ťažko hádať, aký dopad tu budú mať nedávne sexuálne škandaly, ktoré otriasli obrazom cirkvi hádam v každých očiach. To, že počet katolíkov vo svete rastie, veľa neznamená. Je to najmä v subsaharskej Afrike a tam je to vďaka nízkej úrovni vzdelania a chudobe.
Dôvodov na tento úpadok je niekoľko, ale všetky sa dajú zhrnúť slovami - svet sa zmenil, cirkev sa nezmenila. Sú zásadné veci, v ktorých sa cirkev zmeniť nemôže - nikto nemá napríklad právo požadovať, aby sa cirkev zmenila na ateistickú organizáciu, alebo na organizáciu polyteistickú, alebo aby odmietla Desatoro.
Sú však veci, ktoré v minulosti mohli pôsobiť na ľudí pozitívne, no dnes sú zbytočné, alebo dokonca pôsobia smiešne, prípadne pohoršujúco. Sem by som zaradil rozličné tradície, ako je napríklad pápežská tiara a sutana, tradícia bozkávania prsteňa, rozličné relikvie, zjavenia, používanie latinčiny, atď.
A do tretice sú tu veci, ktoré sú akoby mlynským kameňom okolo krku cirkvi a ťahajú ju ku dnu. Sem podľa mňa patria celibát a dogma o pápežskej neomylnosti.
Celibát je v priamom konflikte s prvým príkazom Božím (1M 1,28), ktorý bol daný ešte pred Desatorom. Neposlúchanie Božích príkazov k ničomu dobrému nevedia. Celibát je neprirodzený a deformuje psychiku. U žien vedie k úzkostlivosti a známej premene „hormónov na ocot" u mužov k pedantnosti a krutosti. Je nepochybné, že prispieva k pedofilnej kriminalite.
Dogma o pápežovej neomylnosti bola vyhlásená až v roku 1870. Bola prijatá väčšinou zo 700 biskupov, ktorí sa zúčastnili I. Vatikánskeho koncilu. Myslím, že tí, ktorí túto dogmu odhlasovali si mysleli, že tak demonštrujú svoju vernosť a preukazujú cirkvi službu. Pravý opak bol pravdou. Táto dogma viedla k prakticky okamžitému rozkolu a vzniku tzv. starokatolíckej cirkvi. Dnes zase v podstate neumožňuje nápravu chybných krokov.
Je tragické, že práve tí ktorí sa považujú za dobrých katolíkov robia čo môžu, aby sa cirkev týchto mlynských kameňov nezbavila. Keď sa cirkvi sem tam podari odpútať sa od niečoho, čo škodí a je zbytočné, ako napríklad bolo používanie mŕtveho jazyka, latinčiny, snažia sa tento vývoj zvrátiť. A ak maju niekedy pochybnosti, povedia si: „Brány pekelné cirkev nepremôžu".
