Cyril a Metod vyrastali v Byzantskej ríši, kde úradným jazykom bola gréčtina. Vedeli však hovoriť dialektom, ktorý používali Slovania z oblasti Solúna a je možné, že ich matka bola slovanského pôvodu. Rozdiely v slovanských dialektoch, resp. jazykoch boli vtedy menšie, ako dnes. Konštantín a Metod ešte pred príchodom na Veľkú Moravu preložili niektoré knihy. Vo Veľkej Morave založili Akadémiu na školenie kňazov ale aj civilných administrátorov. Nasledovali ďalšie preklady liturgických kníh, ale aj civilného Zákonníka. Cyril a Metod získali uznanie pre staroslovienčinu ako liturgický jazyk.
Ale:
Jazyk, do ktorého C a M prekladali a ktorý používali pri liturgii, sa zakladal na juhoslovanskom, solúnskom dialekte, hoci do neho iste prenikali hovorové slová z miestnej staroslovienčiny. Dnes by tento jazyk bol pre nás nezrozumiteľný Koľko Slovákov dnes napríklad vie, čo znamená slovo „krlež". „Proglas" zase podľa zvuku tohto slova by mal byť prehlásením, zatiaľ čo je predspevom alebo predslovom. Pokiaľ viem, akéhosi potomka tohto jazyka používajú dodnes tzv. staroverci v Rusku. Slovenčinu však tento jazyk v podstate neovplyvnil, čo dokazuje aj to, že pre Slovákov (Dobrý deň) najbližší a najzrozumiteľnejší je západoslovanský jazyk český (Dobrý den - prakticky rovnaké), potom východoslovanské jazyky (Dobryj deň - zmena koncovky) a najnezrozumiteľnejšie sú práve jazyky juhoslovanské (Dobar dan - zmena kmeňových samohlások). Pokiaľ ide o uznanie staroslovienčiny za liturgický jazyk, bol to nepochybne úspech, ale toto uznanie trvalo len 17 rokov (868-885).
O Cyrilovi a Metodovi sa hovorí, že nám dali písmo. Pred ich príchodon sa však na tomto území používala latinka. (Kelti - biatec.) Vo Veľkomoravskej ríši sa iste pred ich príchodom používala latinka, keďže je nepredstaviteľné, aby takýto štátny útvar mohol fungovať len na báze ústnych odkazov. Nedlho po vypovedaní Metodových následovníkov sa latinka už zase používala a používame ju aj dnes. Navyše, treba si uvedomiť, že písmo, ktoré Cyril a Metod zavádzali, sa nikdy širšie nepoužívalo. Písať vedela len úzka skupina vzdelancov a podľa niektorých názorov aj Svätopluk bol negramotný. Abeceda, ktorú sa Cyril a Metod snažili zavádzať, bola hlaholika. Táto vzhľadom trochu pripomína etiópsku abecedu. Bola založená na gréckej abecede. Zväčša sa udáva, že z nej vznikla neskôr cyrilika, je však zaujímavé, že vzhľadom cyrilika má oveľa bližšie ku gréckej abecede, než ku hlaholike. Potomkami cyriliky sú abecedy, ktoré dnes používajú východoslovanské (nám dobre známa ruská azbuka) a niektoré juhoslovanské národy.
Osobne som veľmi rád, že sa u nás hlaholika a cyrilika neujali. Nie je to len tým, že by sme sa museli učiť o jednu abecedu navyše. Keď som pred pár rokmi videl v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave zástavu Matice slovenskej z predminulého storočia a na nej nápis „Matica slovenská" v azbuke, len ma tak zamrazilo. Keby sme používali túto abecedu, boli by sme súčasťou východnej Európy a v ruskej sfére vplyvu. V náručí východného brata sme nedávno boli a musím povedať, že to boli „báječná léta pod psa". Ešte sme sa z nich dodnes celkom nevystrábili.
Teda:
Cyrilovi a Metodovi v žiadnom prípade nevďačíme za našu gramotnosť, písmo a jazyk. Aj v tomto smere bolo ich pôsobenie len krátkou epizódou a vlastne máme šťastie, že ich vplyv zanikol.
