Vo svete sa stále ostrejšie črtá niekoľko finančno-ekonomických, v konečnom dôsledku mocenských blokov, ktoré budú stále viac ovplyvňovať beh sveta. Je to Severná Amerika (USA, Kanada), východná Ázia (Čína, Japonsko, Kórea), Južná Ázia (India a jej satelity) a Európa (štáty EU). Na ktorú stranu sa nakoniec pripojí Rusko (východná Ázia, alebo Európa) a UK (Severná Amerika alebo Európa) je podľa mňa neisté.
Zdá sa, že zvyšok sveta bude hrať druhé husle. Je možné, že sa sformuje aj nejaký islamský blok - krajiny sem patriace vďaka nafte majú dosť peňazí a zjednocuje ich náboženstvo. Sú však politicky roztrieštené, často nestabilné a okrem tej nafty toho veľa nemajú.
Z tohto hľadiska poslednú krízu ako aj súčasné poťahovačky okolo eura vidno v inom svetle - sú v podstate súčasťou boja o to, kto bude na svetovom smetisku hlavným kohútom. Je známe, že kríza sa začala ako finančná, nie hospodárska, kríza a je nepochybné, že pád eura by znamenal nielen koniec eurozóny, ale aj podstatné oslabenie EÚ.
Je tiež nepochybné, že burzové špekulácie môžu podstatne ovplyvňovať dianie na burzách, hýbať indexy a meniť tam atmosféru, ktorá je pre pohyb cien veľmi dôležitá. Nejde tu len o tzv. krátke obchody, pri ktorých špekulanti predávajú akcie, ktoré nemajú, tým podľa zákona o dopyte a ponuke stláčajú ceny a účastiny potom môžu kúpiť nazad za nižšie ceny, než boli tie, za ktoré ich predali. Dnes existuje doslova záplava rôznych komplexných finančných inštrumentov a málokto ich všetky ovláda.
Je tiež zvláštne, že zakaždým, keď sa situácia trochu stabilizuje, vyroja sa experti, ktorí predpovedajú ďalšie problémy a pády. Sú to tzv. „self-fulfilling prophecies (proroctvá, ktoré samé spôsobujú to, čo predpovedajú)? Patria vyjadrenia kancelárky Merkelovej do tej istej kategórie, alebo chcela zdôrazniť závažnosť situácie? Stratila nervy, alebo chcela jednoducho poklesom eura zvýšiť konkurencieschopnosť európskych exportov? To vie snáď len ona sama, isté však je, že o európskej budúcnosti sa rozhoduje teraz.
Sú ľudia, ktorým je európska integrácia proti srsti. Nepáči sa im, že znamená stratu časti moci našich politikov v prospech európskych inštitúcií. Ako už iný blogger na to upozornil, sú to paradoxne často ľudia, ktorí sú presvedčení, že „všetci naši politici kradnú". Kde by však boli napríklad USA, keby každý ich štát ťahal svojím smerom?
Myslím, že Európa je na rázcestí. Alebo bude ďalej pokračovať v integrácii a vyvinie sa na jedného z rozhodujúcich hráčov na svetovom javisku, alebo sa zmení na hŕbu tajtrlíkov, ktorí sa budú vyžívať vo svojej suverenite, ale budú musieť robiť to, čo im tí silnejší prikážu. A zdá sa, že práve v týchto dňoch Európa zamieri jedným alebo druhým smerom.
