Nuž puberťák, odhliadnuc od hormonálneho aspektu tejto záležitosti, je mladý človek, ktorý ešte nemá veľa skúseností a preto často nedokáže predvídať následky svojich činov. Je presvedčený, že len on má pravdu. Keďže sa práve snaží spoločensky presadiť, chová sa tak, aby vybočoval z radu, svoju odvahu dokazuje napríklad búchaním po stole, dupaním a rád naznačuje, že je odvážnejší ako tí druhí.
A zakomplexovaný človek? Ten, chudák, máva za sebou pohnutú minulosť. V dôsledku toho má tendenciu podozrievať tých druhých, že mu chcú ublížiť a podviesť ho. Chýba mu odvaha, čo často maskuje svalnatými rečami. Býva presvedčený, že je chorľavejší a má väčšie problémy ako tí druhí. Myslí si, že ostatní ho ponižujú, nátlakom alebo násilím nútia ku krokom, ktoré sú preňho škodlivé, má tendenciu pri ťažkostiach pustiť do giat a na svet sa díva pesimisticky.
Ako sme sa zachovali v súvislosti s Gréckom, Eurovalom, Eurozónou, EU a terajšou politickou krízou na Slovensku? Schválne som toho vymenoval viac, lebo niekedy vynikajú jedny vlastnosti, inokedy iné.
Pokiaľ ide o Grécko, boli sme jediná krajina Eurozóny, ktorá odmietla pomôcť. Dôvodili sme samozrejme tým, že sme chudobní a Gréci (najmä grécki dôchodcovia) sú tuční darmožráči. Bolo tiež potrebné ukázať každému, že si vieme dupnúť a že nám nikto nebude rozkazovať.
Pri Eurovale, Eurozóne a EU na počiatku vládlo nadšenie, počas ktorého sme ťažili z Eurofondov a užívali výhody silnej spoločnej meny. Keď sa dostavili ťažkosti, namiesto toho, aby sme zaťali zuby a spolu s inými sa zapreli do bremena, sme začali chytráčiť, rozdávať rozumy a chceli sme pre seba výnimky. Zase sme naznačovali, že my sme odvážnejší ako druhí a že nás mnohé iné krajiny budú nasledovať. Samozrejme k tomu nedošlo a dosť nepredvídane sme sa ocitli v izolácii. Takže sme aspoň tvrdili, že aj tak všetko skončí v troskách.
V terajšej vládnej kríze sa prejavila nepredvídavosť, zaťatosť a podľa prejavov niektorých politikov aj značná samoľúbosť. Došlo k nevyhnutnému - padla vláda. Nuž, škoda je narobená. Ktosi povedal, že medzinárodná dôvera sa buduje roky a stráca za týždne. Je nepochybné, že aj naše hospodárstvo bude na túto situáciu doplácať.
A teda čo - je už všetko stratené? Myslím, že nie. Ak sa prestaneme chovať ako puberťáci a nedovolíme svojim komplexom, aby nás ovplyvňovali, môžeme zohrať konštruktívnu úlohu v silnejšej Európe. Možno sme už v tom aj začali - vďaka nám asi bude odstránené nedemokratické a nezmyselné právo veta pre jednotlivé krajiny. :)
