Táto diskusia, ktorá zabrala zhruba prvú polovicu relácie bola relatívne otravná a plná starých fráz a la: „...rozmer osobitného vzťahu k skutočnosti Boha...", ktoré už dnes ľuďom nič nehovoria. Prekvapujúce odstúpenie Benedikta XVI. vyvolalo „smútok", „bolesť" a „vnútorné rozrušenie", ktoré boli vyjadrované úbohým, bezfarebným, asexuálnym hlasom.
A samozrejme zase trónil alibizmus. Na otázku či by bol za zvrátenie situácie (okolo odvolania arcibiskupa Bezáka) arcibiskup Zvolenský odpovedal: „Je ťažko hovoriť, čo urobí nasledujúci sv. otec..." a „bolo by nedôstojné uvažovať o revízii tohto rozhodnutia." Ani slovo o tom, či toto rozhodnutie arcibiskupovi Bezákovi neublížilo. Ani slovo o tom, či bolo správne a užitočné...
Pár krát som narazil na názor, že by bolo dobre, keby sa arcibiskup Bezák stal novým pápežom. Nevyhnutné podmienky spĺňa. On sám však jasne povedal, že nebude kandidovať a teda táto záležitosť je uzavretá. Ale, trochu sentimentálne si myslím, že by to bolo na úžitok tak Rímskokatolíckej cirkvi, ako Slovensku. Som si však istý, že KBS (Konferencia biskupov Slovenska) by urobila všetko, čo je v jej silách, aby k niečomu takémuto nedošlo.
Takáto cirkev je cirkev minulosti a asi by sa dalo debatovať o tom, koľko storočí vzdialenej minulosti. Je to však cirkev na odchode - tak vo svete ako na Slovensku. Či sa to už niekomu páči alebo nie a nič sa nezmení ak pred týmto faktom budeme zatvárať oči. A ak ju nenahradí niečo také, ako sa snažil budovať arcibiskup Bezák, ostanú tu len trosky.