Dôvody premiérových vyhlásení sú jasné - snaží sa pred prezidentskými voľbami brnkať na lakomú strunu v slovenskej povahe. A taktiež na zakomplexovanú strunku - veď keď „malé Slovensko" si dupne, tak všetci roduverní sa lepšie cítia, bez ohľadu na to, prečo sa dupe.
Ak niekto nechce pripustiť takúto egoistickú a mizernu motiváciu, mal by zvážiť toto - ak by Robert Fico skutočne chcel zmeniť zámery EU, začal by svoje názory bubnovať zo strechy? Nedosiahol by viac, keby tieto záležitosti diplomaticky prerokúval so štátnikmi EU?
Ako však takéto reči prospejú Slovensku? Nuž iste neprospejú našim vzťahom s novou Ukrajinou a tá je naším najväčším susedom. Dobre si pamätám na stvrdnuté črty tváre istého gréckeho podnikateľa, keď sa dozvedel, že som zo Slovenska.
Nepomôže to ani nášmu postaveniu v EU, keď budeme vždy tým najneistejším a najmenej spoľahlivým členom. To, že sme v roku 2010 boli jedinou krajinou Eurozóny, ktorá odmietla pomôcť Grécku, prispelo k tomu, že naša kandidátka na riaditeľskú pozíciu v ECB, Elena Kohútiková, neuspela.
To, ako negatívne sa SaS angažovala v otázke pomoci Grécku viedlo medzi iným k pádu pravicovej vládnej koalície. Či premiérove reči povedú teraz k jeho volebnému víťazstvu, jednoducho neviem. Ale musíme vždy byť tým najslabším ohnivkom?