Je to otrasné, keď zdravý rozum jasne hovorí, že rozhodnutie súdu je nesprávne, že naň nevinní ľudia doplatia, ale kvôli právnickým kľučkám šikovných advokátov sa „nič nedá robiť". Odporný je aj pocit bezmocnosti, ktorý človeka chytá, keď vidí, že sudca zrejme poškodzujúci celú spoločnosť beztrestne pokračuje vo svojej činnosti.
Na druhej strane nezávislosť súdnictva nesmie byť spochybňovaná. To by ale nemalo znamenať, že sudca za výsledky svojej činnosti nemôže byť braný na zodpovednosť. Možno by to malo fungovať tak, že porota zložená z bežných ľudí by po vypočutí svedkov a znalcov rozhodovala o vine či nevine sudcu. V prípade, že by porota jednohlasne vyriekla „vinný" súdny senát by rozhodol o uvalení a výške trestu.
Jednoduchšie sa mi zdá riešenie problému, ktorý vzniká, keď v dôsledku nekonečných námietok, odvolaní, péeniek atď. vyprší vyšetrovacia doba a zločinec musí byť prepustený na slobodu. Čas ktorý plynie počas týchto prieťahov by nemal byť započítavaný do vyšetrovacej doby.
Myslím, že počet týchto prieťahov by rapídne klesol, čo by medzi iným znížilo nával práce na súdoch. Ale hlavne - zločinci by sa nedostávali na slobodu vďaka klamstvám a prefíkanosti svojich právnikov.
