Toto slovo má v sebe konotácie menejcennosti, ktorá je „nám" zrejmá a ktorú treba tajiť pred svetom, permanentnej ukrivdenosti a biedy, zníženej inteligencie, toleranciu určitej zhovädilosti atď. Samozrejme druhou stranou mince je tu presvedčenie, že „všetci" nás okrádajú , utláčajú nás, podvádzajú nás, nectia si nás.
Slovenský národ nemal ľahké dejiny. Často za to mohli nesprávne rozhodnutia jeho elít, ktoré skoro vždy boli neskôr predstavované ako múdre, štátnické činy.
http://konkol.blog.sme.sk/c/217172/Cyril-a-Metod-III.html
Po zániku Veľkomoravskej ríše tvoril súčasť kráľovstiev, v ktorých bol prinajlepšom slabším partnerom a prinajhoršom trpel národnostným útlakom.
Každopádne však čo bolo, to bolo a nemali by sme sa dať donekonečna ovplyvňovať krivdami z minulosti.
Takáto mentalita vedie totiž k neochote pomáhať druhým (keďže títo nám stále ubližujú).
Vedie aj k tomu, že sa za štátnické ťahy považujú detinské prejavy
http://blog.sme.sk/diskusie/1872266/2/16948555/Podvod-na-slovenskych-danovnikoch.html#16948555
a chrapúnske rozkrikovanie sa za prejav vlastenectva (po ktorom môže prísť zahanbujúce vytriezvenie).
http://www.youtube.com/watch?v=kfrP_E6Qclg
Nepochybne táto mentalita prispela aj k tomu, že sme vlani boli jedinou krajinou Eurozóny, ktorá odmietla pomôcť Grécku. Ešte sa uvidí, či na to nedoplatíme, keď budeme pomoc potrebovať my, ak aj ďalšie aukcie našich dlhopisov budú neúspešné.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-rusi-planovanu-aukciu-dlhopisov.html
No, čo už... Ale aspoň by sme si mohli dať predsavzatie nebyť najslabším článkom Eurozóny v budúcom roku.
