Chyby sú tu na oboch stranách. Keďže však väčšinové obyvateľstvo je silnejšie (je početnejšie a v podstate ovláda páky silové, finančné a politické), za vývoj nesie aj väčšiu zodpovednosť. V tomto článku sa teda nebudem venovať tomu, čo by Rómovia mali robiť (a nerobia), ale tomu, čo by sme mohli a mali spraviť my (a nerobíme).
Popri všetkých chybách, ktoré Rómovia majú, treba uznať, že to nemajú ľahké. Veľmi ťažko je pre jednotlivých Rómov odpútať sa od parazitujúcej masy. A je smutným faktom, že často im situáciu sťažuje farba ich pleti. Inými slovami, na základe tejto farby sú kategorizovaní ako nespoľahliví, neschopní, leniví, kriminálni atď.
Toto sa označuje ako rasizmus a bojuje sa proti tomu. Vcelku neúspešne. Myslím že zákonite neúspešne, pretože sa k tomu pristupuje z nesprávneho konca. Takýmto spôsobom totiž naše mysle jednoducho vždy pracujú a takéto zovšeobecňovanie je základom učenia sa a získavania skúsenosti. Keď napríklad rátaním zistíme, že dve jablká a dve jablka sú štyri jablká, tak si to zovšeobecníme a budeme ďalej už bez rátania vychádzať z toho, že dve hrušky/čerešne/slivky a dve hrušky/čerešne/slivky sú štyri hrušky/čerešne/slivky.
Alebo povedzme, že po ulici ide tiger. Je možné, že keby som k nemu prišiel, tak by mi oblizol ruku a povozil ma na chrbte. Ja však radšej na neho budem aplikovať všeobecný poznatok, že tigre sú životu nebezpečne a nevyjdem k nemu. V tomto prípade mi to pravdepodobne zachráni život.
Rómovia majú ten problém, že sú na nich aplikované negatívne poznatky a to aj vtedy, keď jediným dôvodom je farba ich kože. Skrátka imidž je nanidž. Žiadnymi administratívnymi opatreniami takéto aplikácie neodstránime, ale mohli by sme dosiahnuť, aby sa aplikovali kladné poznatky. Že to je možné dokazuje prípad Nemcov. Po Druhej svetovej vojne mali extrémne negatívny imidž (nacisti), ale o dvadsať rokov ich imidž bol už pozitívny (pracovití ľudia).
Máloktorá krajina na svete má také skúsenosti s rasovými problémami a ich riešením ako USA. Táto krajina po 2. svetovej vojne zápasila s nárastom kriminality medzi „Afroameričanmi". USA na toto zareagovali energickým náborom čiernych mužov do policajného zboru. Malo to viacero kladných dopadov: znižovala sa nezamestnanosť medzi nimi, stúpla ich životná úroveň, malí Afroameričania dostali kladné vzory, a dosiahli sa aj lepšie výsledky v preventívnej a represívnej policajnej práci pretože títo policajti najlepšie chápali problémy a mentalitu Afroameričanov. U nás by ešte pribudla schopnosť komunikácie v rómčine.
Som presvedčený, že keby sme sa poučili od USA, každoročne by mohlo v rámci Slovenska obliecť uniformu dvadsať až tridsať rómskych policajtov. Nezdá sa to veľa, ale za dvadsať rokov by to bolo 500 rómskych policajtov. Takýto počet by už trochu zavážil. A myslím, že aj ten najtuhší kotlebovec by pozmenil svoje názory, keby povedzme jeho mame pomohol rómsky policajt v nejakej ťažkej situácii.
