Tento štrajk jednoducho nemal šancu uspieť. http://blog.sme.sk/diskusie/2066771/1/Vazeni-ucitelia-trochu-realizmu-by-nezaskodilo.html
Jeho prípadný úspech by bol pre vládu otvoril Pandorinu skrinku ďalších a ďalších požiadaviek od iných skupín zamestnancov. Bolo teda jasné, že vláda nepopustí.
Na druhej strane boli učitelia - „jednotní" hneď na začiatku na necelých 80%, pričom bolo zrejmé, že táto ich jednota sa veľmi rýchlo pri „časovo neobmedzenom štrajku" začne rozpadávať. Kto by o tomto pochyboval, z omylu by ho rýchlo vyviedli hlúpe prehlásenia niektorých učiteľov, že oni veru vydržia štrajkovať aj tri dni. Kurník - šopa! Som si istý, že takéto revolučné bľabotanie plnilo vládu zdesením :DDDD!
Čo sa dosiahlo? Na strane učiteľov sú to len samé negatíva. Stratili peniaze, prišli o sympatie mnohých rodičov, ktorým pre nič skomplikovali situáciu, stratili dôveru vo svoje odbory a ukázalo sa, že sú „papierovými tigrami".
Na strane vlády sú to zas pozitíva - mala príležitosť opakovane vyhlásiť, že s učiteľmi sympatizuje, pričom im neustúpila ani o inč a môže teraz iným radikálne naladeným zamestnancom povedať: „Pozrite, neondejte sa, lebo skončíte ako učitelia." A dokonca na platoch ušetrila možno aj vyše milióna evry.
Čo by sa malo spraviť? Nuž, dať kopačky terajšiemu vedeniu učiteľských odborov, zvoliť tam niekoho realisticky uvažujúceho, zvážiť čo sa dosiahnuť dá (okamžité zvýšenie platov to nie je) najmä v otázke spoločenského postavenia učiteľov a ísť za tým. Dosiahnuť nejakú dohodu o zvýšení platov v budúcnosti - naviazanú napríklad na nárast v HDP.
A čo sa asi spraví? Nuž optimisticky to nevidím. Ak si pozriete diskusiu pod článkom, na ktorý som hodil link, uvidíte, že tam bolo pramálo realizmu. Ale zato tam odznievalo, že učitelia majú právo na vyššie mzdy, že vláda peniaze má, len ich má prerozdeliť a dokonca aj to, že takto sa to robí vo „vyspelých krajinách". A samozrejme tí čo mali najsvalnatejšie reči si o sebe mysleli, že sú najlepšími priateľmi učiteľov.
Pri tejto príležitosti mi nedá nespomenúť na tzv. maďarskú otázku. Každému normálnemu človeku musí byt jasné, že dobré vzťahy medzi maďarskou menšinou a majoritným národom by boli prospešné každému, tak isto ako dobre vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom. Napriek tom tí, čo sami seba považujú za najlepších Slovákov, často robia, čo len môžu, aby tieto vzťahy svalnatými rečami otrávili. A, samozrejme, majú, alebo si myslia, že majú v rukách tromf - veľmoci rozhodli v Trianone. Vážení o Mníchove ste ešte nepočuli? A akiste ste nepočuli o tom, že československé vlády robili hlúpu politiku voči nemeckej menšine (bez otáznika). Toto tiež prispelo k rozhodnutiu veľmocí... Potom bedákať o mníchovskej zrade už veľmi nepomohlo.
Existujú dva modely riešenia národnostných problémov. Nazval by som ich Balkánsky a Západoeurópsky. http://konkol.blog.sme.sk/c/204385/Madari-Svedi-a-ini.html
Vyberme si ten druhý.
