V kauze Gorila išlo o korupčné prepojenie niektorých podnikateľských kruhov s politikmi. S veľmi dôležitými politikmi. Mechanizmus zahrávania do autu je tu vcelku odskúšaný - vyšetruje sa a vyšetruje, spisy majú najskôr tisíce, potom desaťtisíce strán, napokon sa v tom už nikto nevysomári, prídu nové kauzy a ľudia na tie pôvodné zabudnú.
S týmto asi veľa nenarobíme, „panskí huncúti" budú vždy tak postupovať. Závažné chyby však spravila aj tá strana, ktorej išlo o vyriešenie kauzy Gorila. Do čela sa tam dostali neskúsení, síce čestní ale aj naivní ľudia. Namiesto toho, aby sa do Gorily zahryzli a nepopustili, začali sa snažiť o celkové ozdravenie krajiny. To bolo síce ušľachtilé, ale malo to za následok formulovania ďalších požiadaviek, vznikli rozpory, strácala sa sústredenosť a napokon sa vyparila aj podpora „más".
V kauze Bezák išlo o odvolanie obľúbeného arcibiskupa. A tu sa dá kritizovať odhora až dole. Aby som nebol obviňovaný zo spochybňovania rozhodnutí pápeža, napíšem to veľkými písmenami: „PÁPEŽ NEPREKROČIL SVOJE PRÁVOMOCI PRI ODVOLÁVANÍ ARCIBISKUPA BEZÁKA". Stačí? To odvolanie však bolo nešťastné a tajenie dôvodov akoby vykalkulované na šírenie klebiet a ohovárania. A ak tou pohnútkou bolo ozaj len to obnovenie „kolegiality" biskupov, tak môžem povedať len toľko, že je škoda, že pápež nebral do úvahy to, ako sa cítia radoví katolíci. To, že je z toho smutný, situáciu nijako nemení.
Slovenskí biskupi sa svojmu bratovi obrátili chrbtom - nie som si istý, či to bolo prejavom zbabelosti alebo prospechárstva alebo zradnosti. A vyhlásenia KBS boli na celej škále od blbých (Dan Brown) po alibistické. To, že tu naši biskupi hovoria jednohlasne, situáciu nijako nemení.
Mimoriadne nešťastnú rolu zohrali tí radoví katolíci, ktorí sú považovaní, alebo aspoň sami seba považujú, za najvernejších. Títo okamžite označili všetkých, ktorí boli odvolaním znepokojení a tých, ktorí sa pýtali na dôvody odvolania za nepriateľov cirkvi. Skromne pri tom naznačovali, že ich viera je taká čistá a pokora taká veľká, že oni žiadne dôvody nepotrebujú. Angličania majú na to výstižný výraz - je to takzvaný „I am holier than thou attitude".
Podľa mňa práve ich viera je slabá a neistá - preto všade vidia hrozby a nepriateľov. Dôležitejšie ako môj názor je však to, že títo ľudia znemožňujú feedback, ktorý je pre fungovanie každej organizácie potrebný. Sú proti každej zmene, ak by to pravda nebola zmena smerom do minulosti. Neprekáža im rastúca izolácia ani očividná dezintegrácia. So zaslepenou „pokorou" kráčajú k priepasti. A to, že idú so zatvorenými očami a na kolenách, situáciu nijako nemení.
