Hádam najčastejšou námietkou (okrem toho, že Boh vôbec neeexistuje - ale to je na inú debatu) v diskusii bolo, že Boh nemôže byť dobrotivý, keď toleruje existenciu nepochybného zla a utrpenia. A potom sa tu uvádzali príklady toho zla od rakoviny po genocídy.
Myslím, že problémom tu je nesprávne chápanie Božej „dobrotivosti". Boh nie je nejaký starý bradatý pán sediaci na obláčiku. Ale predpokladám, že už nikto dospelý a normálny si to nemyslí. Boh však nie je ani nejaká dobrácka entita, ktorá sľúbila ľuďom beztrestnosť, bezbolestnosť atď. a potom to nedodržala.
V prvom rade slovo „dobrotivosť" nie je ideálne ale o nijakom inom, vhodnejšom, neviem. Jednoducho ľudská reč (aspoň ako ju ja ovládam) nie je celkom dostačujúca na takéto skutočnosti. Napríklad ja aj o sebe nerád hovorím, že som „veriaci" a odôvodňujem to takto: Som si istý, že pred 500 rokmi žil muž, ktorý bol mojím praprapra...prastarým otcom. Nemám o ňom žiadne doklady, nemám žiadnu jeho fotografiu ani obraz a nepoznám nikoho, kto sa s ním osobne stretol. Napriek tomu som presvedčený, že žil. Je to viera? Asi nie, keď moja existencia na to poukazuje. Existencia vesmiru zase podľa mňa poukazuje na existenciu Stvoriteľa. Je to viera?
Božia „dobrotivosť" sa podľa mňa prejavila takto:
1. Boh sa rozhodol stvoriť vesmír. Nemusel, ale sa tak rozhodol. Prečo? Môj názor je, že sa chcel podeliť a stav existencie (a preto stvoril vesmir tak, resp. stanovil také konštanty, že sa mohol vyvinuť život - nakoniec inteligentný život).
2. Boh stvoril vesmír tak (vrátane inteligentného života) , že v ňom existuje možnosť generovania dobra (čo si vyžiadalo aj možnosť generovania zla). Život však stojí za to (a teda je dobrom), aj keď sa končí smrťou. S týmto súhlasia aj ateisti. http://blog.sme.sk/diskusie/reaction_show.php?id_theme=2140485&page=3&id_reaction=20141180&action=show_reply_form#20141180
3. Boh sa postaral, že „suma sumarum" bude vygenerované viac dobra ako zla. Urobil to tým, že dal návod na žitie (a teraz si odmyslite to, čo k nemu za tisícročia popripájali kňazi, rabíni a imamovia) ako aj zmysel pre spravodlivosť a svedomie.
Tento tretí bod si môžeme vysvetliť na rulete: (Predstavme si, že červená znamená dobro a čierna zlo.) Tak po prvé, Boh odstránil nulu (pri ktorej hráč prehráva bez ohľadu na to, čí stavil na červene alebo čierne) a po druhé prehĺbil červene jamky, takže červená padne častejšie. Výsledkom je to, že sa vygeneruje viac dobra ako zla a teda stvorenie bolo dobré a jeho autora môžeme nazvať "dobrotivým".
