Nežijeme v ideálnom svete. Niektorí muži sú násilnícki, veľa si o sebe myslia a vyžívajú sa v zastrašovaní fyzicky slabších. Terorizujú a týrajú svoje rodiny. Mnohé ženy sa nevedia odhodlať k rozvodu a roky ticho trpia. Najviac na to doplácajú ich deti a ešte horšie je, že vyrastá nová zmrzačená generácia. Chlapci si myslia, že praví muži sa tak majú chovať. Dievčatá si myslia, že jednoducho všetci chlapi sú takí. Často sa vydávajú za chrapúňov a pri nich si svoje najhoršie predstavy o mužoch potvrdia . Neraz sa z nich potom stávajú feministky. A táto otrasná situácia pokračuje z generácie na generáciu.
Feministky tvrdia, že chcú túto nespravodlivosť a mizériu odstrániť. V encycklopediach, na ktoré sa často odvolávajú, tiež nájdete články, ktoré toto hovoria. Samozrejme, hovoria aj o boji za všeobecné volebné právo atď. Kde však v Európe, ba v celom civilizovanom svete za toto ešte treba bojovať? A aj keby tie tvrdenia a články boli pravdivé, v tomto smere by feminizmus pripomínal nacizmus, ktorý začal v Nemecku v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storocia odstraňovaním nepochybných krívd Versaillskej zmluvy a nezamestnanosti. Odstránil ich a nasledovali koncentráky. Podobne boľševizmus v Rusku odstránil kapitalistické vykorisťovanie a vyčíňanie - potom nasledovali hladomory a gulagy.
Navonok ušľachtilé ciele sú však kamuflážou a v skutočnosti feminizmus je bojom o moc. Feministkám, ktoré vedú rôzne organizácie na ženách starú belu záleží. Dobre to dokazuje ich mimoriadne chabá reakcia na zvyšovanie dôchodkového veku pre ženy. Na ženu, ktorá chce byť doma, starať sa o svoje deti a viesť domácnosť, sa dívajú s opovržením. Hrdinkou je pre ne žena, ktorá vie potlačiť svoju ženskosť a dokáže reagovať ako chlap.
Nikto normálny nemôže popierať, že medzi ženami a mužmi sú rozdiely ako fyzické, tak psychické. Z toho logicky vyplýva, že na niektoré úlohy sú vhodnejší muži a na iné zas ženy. Je to veľmi výhodné, pretože rozličných úloh a problémov, ktoré ľudstvo, ba aj každá rodina pred sebou má, je obrovské množstvo. Niektoré vyžadujú ženský pristup, iné zas mužský - a tieto sú vo svojej hodnote pre ľudstvo a pre rodiny rovnocenné.
Keď mi niekto začne bľabotať o menejcennosti jedného pohlavia, ukážem im zaťatú päsť a spýtam sa, ako na nej držím palec. Nevedia to, pretože ruku natočím tak, aby palec bol pre nich neviditeľný. Potom poviem: „Vidíš, keby si sa díval z boku, vedel by si to." Ak sa ženy a muži dopĺňajú, vidia problémy lepšie, plastickejšie a môžu ich aj lepšie riešiť.
Feminizmus však nechce o harmonickom dopĺňaní sa ani počuť. Jeho cieľom je ľudstvo zjednotené na jednej platforme a v optimálnom prípade vedené ženami. Paradoxné je, že táto platforma by mala v podstate mužské charakteristiky. Žil som dlho v zahraničí a videl som, ako sa tam vlna feminizmu dvíhala. Keď si uvedomila svoju silu rýchlo prešla od rozumných požiadaviek až do idiotských extrémov, keď napríklad tehotná žena žalovala basketbalový oddiel, ktorý ju nepostavil do majstrovského zápasu.
Obvinenia zo sexuálneho harasmentu sa stali akýmsi bojovým pokrikom feministiek a je typické,ako sa ich obsah vyvíjal. Najskôr tu išlo o fyzický kontakt, tzv. obchytkávanie. V poriadku. Potom neslušné reči. Nuž, v poriadku. Potom však už aj „the way he looks at you (spôsob, ako sa na teba muž pozerá)". Tu sa blížime k trestaniu nevyslovenej myšlienky. Už sa viackrát stalo, že ľudia chceli do týchto oblastí zasahovať (každá diktatúra to skúšala - dokonca za Stalina existovala kategória nevykonaných zločinov), ale nikdy to k ničomu dobrému neviedlo.
Niet sa čo diviť, že obvinenia zo sexuálnej diskriminácie a sexuálneho harassmentu sa najčastejšie používajú na ovplyvnenie výsledkov konkurzov alebo na znemožňovanie nepohodlných ľudí. Najhoršie tu je, ak obvinený muž je ženatý - trpí potom celá rodina. Vo väčšine prípadov, ktoré poznám, manželka sa snažila svojho manžela podporovať. Ale nanešťastie nie všetky manželstvá dokážu uniesť takúto záťaž, ktorá zvyčajne dlho trvá. Do rodiny sa postupne vkráda únava, podráždenosť, podozieranie a jed. Nakoniec dôjde k roztržkám a rozpadu. V podstate bezbranné deti pri tom vždy trpia najviac. A vyrastá ďalšia zmangľovaná generácia.
Ak sa vám článok páčil môžte ho podporiť na vybrali.sme.sk
