Často som hovoril: „To je zato, že neťaháte za jeden povraz a že si necháte skákať po hlavách. Keby ste vyhlásili štrajk, po týždni minister pustí do gatí a splní vaše požiadavky." Nuž, učitelia sa nakoniec vzmužili, štrajkovali jeden deň. A vyštrajkovali si zvýšenie platov o 5%. Toto zvýšenie bude znamenať zvýšenie ich životnej úrovne, pretože presiahne percento inflácie.
„So far, so good", ako sa hovorí na Horehroní. Učitelia si však uvedomili silu takéhoto postupu a chcú vyhlásiť časovo neobmedzený štrajk v novembri za ďalšie zvýšenie platov. Je to nápad nie geniálny ale genitálny. Odhliadnime od toho, že tento raz nebudú mať podporu verejnosti a od totálne nemožného načasovania štrajku (pred Vianocami, keď každý najviac potrebuje peniaze). Vláda na zvýšenie ich platov jednoducho nemá zdroje.
Môj odhad je, že najneskôr po týždni sa štrajk rozsype a učitelia sa s hanbou vrátia do školy. Nedosiahnu nič a pre budúcnosť, okrem stratenej mzdy, stratia ťažko získaný rešpekt svojich nadriadených.
Po finančnej stránke teraz síce nemôžu pokročiť (a mali by si to odložiť na budúci rok, pretože si ozaj zaslúžia viac), mohli by však pokročiť v otázke svojho postavenia. Ministrovi by mali povedať: „Sme ochotní štrajk odvolať, ak sa zasadíte za to, aby sme dostali štatút verejných činiteľov." Alebo, ak to má svoje nevýhody, za podstatné sprísnenie trestov aj za slovné útoky zo strany žiakov a ich rodičov. Alebo za hocičo iné, čo by zvýšilo znesiteľnosť a kvalitu ich práce. Som presvedčený, že minister by sa snažil im vyhovieť.
Tí učitelia, ktorí si nerealisticky myslia, že sa im podarí ešte jedno - dve percentá vyštrajkovať, by sa mali sami seba spýtať, či by predsa len nebolo lepšie mať účinnejšiu ochranu pred urážkami a občasnými nakladačkami. A mali by si uvedomiť, že bez účinných a promptných krokov sa tieto urážky a nakladačky budú ďalej zhoršovať.
