Pápež svoje právomoci neprekročil, ale to že po odvolaní hneď odišiel na dovolenku pôsobí veľmi zvláštne - ako keby sa chcel vyhnúť otázkam. Ešte horšie je, že dôvody odvolania neboli zverejnené a že arcibiskup o nich musí mlčať.
Toto, samozrejme, viedlo k špekuláciám a aj k rozkolu medzi príslušníkmi cirkvi. Jedna skupina vyzýva k modlitbám, niekedy aj k pôstu a žiadne vysvetlenie si nežiada, pretože by to bolo narušením „synovského vzťahu", ktorý má dobrý katolík pociťovať k Vatikánu. Títo veriaci bývajú označovaní za bezmyšlienkovité ovce. Druhá skupina by chcela počuť dôvody odvolania. Za to ich obviňujú zo zvedavosti, senzácie chtivosti a k chovaniu sa v rozpore so „synovským vzťahom".
Vzťah medzi cirkevnou vrchnosťou a veriacimi by však mal byť „two-way road". Ak vzťah z jednej strany má byť synovský, tak z druhej má byť otcovský. A ktorý dobrý a láskavý otec by chcel, aby ho jeho syn na slovo poslúchal, nikdy sa ho na žiadne dôvody nepýtal a ani nemal vlastný názor? Ak pravda vynecháme prívlastky „dobrý a láskavý", tak takýchto otcov nájdeme. Ich synovia však na takúto výchovu doplácajú, svojich otcov nemilujú a často z nich vyrastú odporní ľudia.
A navyše takýto postoj cirkevnej vrchnosti k veriacim nevyhnutne ovplyvňuje celkové chovanie sa elít a vrchností k bežným občanom v katolíckych krajinách. Postupujú arogantne, egoisticky a často bezohľadne. Myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo katolícke krajiny mávajú vyššiu korupciu a nižšiu životnú úroveň ako napríklad krajiny protestantské.
Môžme si porovnať protestantskú západnú a severnú Európu s katolíckym juhom Európy. Alebo protestantské krajiny Severnej Ameriky s katolíckymi krajinami Južnej Ameriky. Alebo aj katolícke Filipíny s budhistickým Japonskom na jednej strane a na druhej strane s islamskou Indonéziou a islamskou Malaysiou.
http://en.wikipedia.org/wiki/Corruption_Perceptions_Index
http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_GDP_%28PPP%29_per_capita
