Dve z týchto káuz sa odohrali v o Veľkej Británii, kde odobrali slovenským rodičom deti na adopciu. O obidvoch sme boli informovaní veľmi jednostranne a dostali sme skoro výlučne len názor rodičov. Aj tak je tu však niekoľko pozoruhodných veci:
V prvom prípade rodina z východného Slovenska, ktorá má desať detí, nechala päť detí doma a s ostávajúcimi odišla do Anglicka. Matka pritom bola tehotná. Len veľmi ťažko sa dá pochopiť, ako tam v takejto zostave mohli ísť za prácou - veľmi ľahko sa však dá predstaviť si, že išli podojiť britský sociálny systém.
V druhom prípade deti - dvoch chlapcov - vzali z rodiny kvôli podozreniu zo zneužívania. „Pod tlakom" ho vraj matka aj priznala. Človek by sa mohol vari spýtať pod akým tlakom. Na to, aby sa matka v podstate vzdala svojich detí, ten tlak musel byť ozaj otrasný. Hm.
Každopádne však brať rodičom ich deti... Tu hneď zafunguje to, čo Američania volajú „motherhood and apple pie argument (argument materstva a jablkového koláča)" - to znamená argument, ktorý nemožno prebiť. A navyše, na Slovensku sa berie ako samozrejmosť to, že tí druhí nám chcú len ubližovať.
Zdalo by sa, že debata je jednoznačne skončená - negatívne postavy sú britskí sociálni pracovníci a čiastočne slovenskí úradníci, ktorí neurobili dosť. Obeťami sú slovenskí rodičia, ktorým vzali deti.
Lenže, skoro ako tzv. prst Boží sa tu vynorila tragédia malej Lucky, ktorú podľa všetkého jej otčim pred troma rokmi umučil na smrť. Umožnilo mu to zlyhanie sociálnych pracovníkov a nepochopiteľné vypadnutie Lucky z evidencie na viacerých miestach. Dúfajme, že všetci vinní dostanú to, čo si zaslúžia. Podstatné však je, že keby Lucku boli zobrali z pekla, ktorou bola jej rodina, a dali ju adoptívnym rodičom, mohla ešte žiť.
Čo z tohto vyplýva? Nuž, možno aj trochu rešpektu k razantnosti, s akou britské inštitúcie vedia postupovať, kým pre nás je príznačné chaotické vajatanie, prieťahy a prechod do stratena. Najdôležitejšia je tu však ochrana detí, ktoré sú prakticky v každom smere bezbranné. Keď je podozrenie zo zlého zaobchádzania s nimi, je potrebné rýchle a dôkladné vyšetrenie faktov, ich objektívne vyhodnotenie a rázne riešenie. Toto samozrejme nemusí v každom prípade znamenať adopciu, ale vždy musí viesť k overiteľnej zmene situácie. Cieľom tu pritom nemá byť spokojnosť rodičov, ale ochrana záujmov dieťaťa.
