Tak sa aspoň utešujem, keď podpisujem takéto zmluvy, ktoré sa týkajú peňazí, často aj väčších súm. Mám teraz na mysli rôzne papiere, ktoré človek podpisuje v banke, hoci sú aj iné prípady. V banke vybľabocem, čo potrebujem a sympatická alebo odutá (podľa toho, aké má človek šťastie) pracovníčka vypíše a hneď vytlačí 4 – 5 stranovú zmluvu a ešte aj ukáže, kde to treba podpísať.
Podotýkam, že zmluvy sú tlačené relatívne malým písmom a napísané právnickým žargónom, ktorý je dosť nezrozumiteľný pre bežných smrteľníkov. V skutočnosti si ich asi právnici píšu jeden pre druhého, aby sa v prípade nejakého konfliktu mohli o ne naťahovať a cítiť sa pri tom dobre. Pravdu povediac, žil som dlhé roky v anglicky hovoriacich krajinách a tam som zmluvám rozumel lepšie, ako doma na Slovensku. Podobné je to, mimochodom, aj s daňovými zákonmi.
Okrem bánk je to tak isto aj s operátormi mobilných sietí a s rôznymi internetovými stránkami, kde človek kliknutím potvrdzuje, že súhlasí s podmienkami...
Možno by mal byť nejaký zákon, ktorý by obmedzoval dĺžku textu zmlúv na nejakú rozumnú hranicu. Pretože, čo má človek za danej situácie robiť? Nemôžem v tej banke zasadnúť na pár hodín so zmluvou, sem-tam ju konzultovať s tou pracovníčkou, ktorá už bude len viac alebo menej odutá, a takrečeno zablokovať fungovanie celej pobočky. Podpíšem a hovorím si, že sa to teraz tak robí a banka by ma predsa neod.b.la. Možno by banky mali mať nejakú vyhradenú a vytapetovanú miestnosť, kde by klienti mohli študovať zmluvy.
Každopádne by som bol rád, keby sa niekto ozval a napísal ako rieši takéto situácie.
