Držková

„Konečne som na izbe.“ V duchu si pomyslí Denis Penis. (Kvôli priezvisku do svojich desiatich rokov navštevoval psychoterapeuta.- pozn. autora.) Už len otvoriť dvere, zhodiť nohavice a po pamäti sa hodiť do postele. V podvedomí si popri tom stále opakovať: „Ticho! Spolubývajúci už spia.“ Pri vyzliekaní si kontroluje obsah vreciek. Po vyťiahnutí obsahu z pravého zadného vrecka vyberie jednu dvoj – korunáčku, použitú žuvačku a nepoužitý kondóm. Všetky zmysli začnú pracovať na maximum. Sú však pod vplyvom borovičky, fernetu a pár drinkov. Tie sa dostali do organizmu asi pred ôsmimi hodinami. Na chodbu intráku dorazil keď už bola zábava v plnom prúde. Privítali ho dvaja drsňáci. Jeden jedinec precítene lietal po chodbe a reval: „Ja som snehová vločka.“ Druhý sa už len nezúčastnene opieral o stenu a zavíjal: „Aj ja som ovsená vločka.“ Pohľadom hneď zaostril na pekné zátišie: tri litrovky borovičky s peknou, milou a usmievavou študentkou. „Škoda že nemá na sebe iba figový list. To by bol paradise!“ Nechal pracovať svoju fantáziu. Očkom sa rozhliadol po zbytku partie a potom si to namieril presne do raja. Ešte pred tým ako sa posadil vedľa nej. Ona na neho hodila ten typický hodnotiaci ženský pohľad. „Z predu dobré, profil ujde. A čo zadok? Musel si dať ten hrubý vyťahaný sveter?“ Zahundre si slečna Sylvia Čačaná. Rozhovor začína trochu nervózne. (Dobré znamenie. Asi naozaj preskočila tá povestná iskra.- pozn. autora). Po treťom poháriku je už konverzácia plynulá v úplnom súlade s Pravidlami študentského pravopisu. Keď sa minuli zásoby, namierili si to všetci do neďalekého podniku. Naše hrdličky hnané pudom, túžbou a svojimi tajnými snami začali na báze vyššieho citového princípu napĺňať svoju cestu za šťastím. Rýchlo pochopili, že dnes večer je ich program jasný. Vyskúšali ešte pár drinkov –krvavý bozk, latexová istota a nočné dobrodružstvo krtka trtka – a vykročili za vzrušením. Cestou na intrák okrem iného riešili: správne viazanie mašličky na nohavičkách, prečo nemáme hranatý pupík a prečo motýlikom nedorastú odzobané krídielka. Okolo polnoci dorazili na intrák. Nastúpili do zložitého zariadenia slúžiaceho na vertikálnu prepravu ľudí s max. nosnosťou 480 kg. Vozenie sa vo výťahu, ktorý si pamätá aj súdruha Čepičku, nemali v kolonke záľuby zaškrtnutí ani jeden. Napriek tomu ich divoká jazda trvala min. polhodinu. Polhodinková pusinková sa skončila nerozhodne. Obidvaja hráči ukončili tento zápas v kabínke s neopísateľnou atmosférou vystúpením na 9. poschodí. „Pozri čo mám!“ A nenápadne mu do zadného vrecka vsunula prezervatív s banánovou príchuťou. „Takže chicuita!“ zasmial sa Denis. Optimizmus im ale nevydržal dlho. Sylviina spolubývajúca nečakane zmenila plány, a namiesto vzdelávania sa so svojím cvičiacim, spala tvrdo na svojej posteli. Až ráno sa Sylvia dozvedela, že cvičiaci mal na mysli preberanie témy – Čo som ochotná urobiť môjmu úchylnému cvičiacemu kvôli zápočtu. Denis si spomenul, že v ich chladničke sa už druhý týždeň chladí fernet. Za 5 min. sa vrátil na chodbu so sedemdeckou fernetu a tromi pivami. Stále však veril, že to najlepšie ho dnes večer ešte len čaká. Pozrel na ňu. Sedela pred ním kôpka vzrušeného nešťastia. Počkaj mi to ešte dnes večer roztočíme a podal jej flašku. To bol jeho posledný výrok čo si pamätal. Po dvoch hodinách spánku na chodbe sa zobudil sám s chrbticou vhodnou do pajovčeka a hlavou do kontajnera. Rozkopol prázdne fľaše, priestorovo sa zorientoval a z posledných síl bol rozhodnutý nájsť svoju Sylviu. Keďže sila jeho nadržanosti sa rovnala sile nadržaného hermafrodita, po pol minúte zamieril na izbu.