Pýtam sa, čo je zlé na tom, byť dieťaťom do smrti, keď sa v bežnom živote vieme správať aj ako dospelí?! A možno sú medzi nami takí, ktorí už pochopili, že spojenie „detskej dospelosti“ dokonca pomáha prežiť tieto náročné chvíle v spoliehaní sa viac na Božiu silu, než na svoje, aj tak zväčša len ohraničené možnosti, ktoré sme už možno dávno predtým vyčerpali na ten neľahký boj začínať stále od znova.A tak sa nečudujte, že zázraky majú miesto v našich životoch a môžu sa udiať ľubovoľným spôsobom. Lebo viera je živý vzťah, ktorý sa z ľudskej strany neustále rozvíja a prekonáva rôzne prekážky.A keďže som pochopila, že „nemám iný prostriedok, ako by som dokázala svoju lásku, iba ten, že si nechcem dať ujsť ani jednu malú obeť, ani jeden pohľad, ani jedno slovo; chcem využívať i tie najmenšie veci a robiť ich z lásky“ (Sv. Tereza z Lisieux), musím zostať malou, ba stať sa ešte menšou...
