Ako sa (ne)zamestnať?

Keď niekomu poviem, že som občan so zdravotným postihnutím, zložia mi telefón ešte skôr, než stihnem dopovedať. A ak ich v písomnej žiadosti trochu oklamem a vynechám „čarovnú vetu“ – som zdravotne postihnutá, nadšene ma pozývajú .... vraj do druhého kola. Keď však prídem na pohovor osobne, ich pohľady ma bodajú kdesi v chrbte, nepomôžu mi žiadne slová a ani moja kvalifikácia. Mám ukončené bakalárske i magisterské štúdium, mám štátnicu zo strojopisu i administratívnych písomností, mám ... koho to vôbec zaujíma?!?Mám dvadsaťpäť a primerane k môjmu veku som stihla nadobudnúť prax. Šťastie, že v tom čase som „bola ešte zdravá“. Máte chuť povedať mi, že invalidných občanov káže zamestnať zákon?!Povedzte mi, kto to dnes dodržuje? Ja sa vôbec nečudujem, že väčšie spoločnosti (nad 20 zamestnancov) nás nechcú. Pre nich je „jednoduchšie“ zaplatiť „smiešnu“ pokutu vo výške 19 500 korún, a nemusia sa s nami „naťahovať“. No, kto iný nám podá pomocnú ruku, ak nie štát?Áno, máme k dispozícií Agentúry podporovaného zamestnávania, ktorých žiaľ je len veľmi málo, a aj ich činnosť je z rôznych dôvodov dosť obmedzená.Ešte stále tu podľa slov ministra Ľudovíta Kaníka máme Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ich „kompetentných (o tom vo viacerých prípadoch pochybujem) zamestnancov, ktorí sú tu vždy pre nás!Prajem vám zúčastniť sa spolu so mnou jedného takéhoto stretnutia s úradníčkou. Za 10 minút vymenuje, aké príspevky môžete získať na svoje zamestnanie sa, prečíta vám, čo treba na to, aby vám mohlo byť zriadené chránené pracovisko a medzitým vám strčí do rúk žiadosť. Dovidenia.Keď vyjdete von, uvedomíte si, že ste toho veľa nepochopili, tak slušne zaklopete druhý krát. „Á, to ste vy? Čo ste mi priniesla?“„Prišla som sa informovať“, odpoviem.S otvorenými ústami pozeráte, ako vám úradníčka, ktorá tam je „pre vás“ povie: „Zas? Veď ste tu boli včera?“Nuž, opäť sa potvrdilo, že je ľahšie hľadať dôvody (prečo sa to nedá), ako spôsoby...Už som unavená z neustálych odmietnutí len preto, že vzhľadom k svojmu zdravotnému postihnutiu potrebujem francúzske barly. Už nevládzem počítať podacie lístky z pošty, ktoré mám ako doklad o tom, kam všade som svoje žiadosti poslala. V priebehu mesiacov november – marec, ich je presne 72. A to nehovorím o tom, koľko peňazí ma to stálo!Neviem, ako odstrániť bariéry v ľuďoch a dokázať im, že sme plnohodnotnými občanmi, ktorí chcú a vedia svoju prácu vykonávať dobre a zodpovedne, a že na našom hendikepe v mnohých prípadoch až tak nezáleží...Preto chcem všetkým potencionálnym zamestnávateľom odkázať ... dajte nám šancu dokázať vám to.... a môžete začať rovno teraz ... svoje ponuky mi môžete posielať na adresu redakcie. Ďakujem. A keď nepomôže ani toto, tak si skúste predstaviť, že dnes cestou domov vás zrazí auto a ostanete odkázaný na invalidný vozík. Vzápätí prídete o prácu, pretože to už nebude pre vás vhodné pracovné miesto... Potom, keď budete denno-denne chodiť na prijímacie pohovory a stále budete neúspešní, keď už budete mať pocit, že ste len „nepodarení tovar“ a budete chodiť z firmy do firmy s nalepenou „vysaškou“, na ktorej bude napísané, aký finančný príspevok za vás zamestnávateľ dostane, ak vás zamestná, potom si spomeňte na všetky tie benefičné koncerty, ktorými nás zahŕňajú televízie a to len preto, aby sa podnikatelia medzi sebou pretekali v tom, ktorých z nich na „odbúranie bariér“ prispeje viac.Až potom pochopíte, že bariéry sú v nás ...Mgr. Konrádová Marcela