„Existuje iba jedna rasa – ľudská“, hovorí Alena

Rómka nemá nárok na prácu„Z môjho hľadiska vám môžem zodpovedne povedať, že Rómovia sú diskriminovaní. A nielen psychicky. Sama som sa s ňou stretla, či už to bolo ohľadom zamestnania, ktoré som si po skončení školy hľadala, alebo išlo o môj súkromný život. Keď som si prácu vybavovala cez telefón, všetko bolo v poriadku, pracovné miesto o ktoré som sa uchádzala, bolo voľné. Všetko sa však zmenilo na osobnom stretnutí, zakaždým ma odmietli. Zamestnávatelia nás bežne odmietajú pre našu etnickú príslušnosť, aj keď to oficiálne popierajú,“ začína svoje rozprávanie Alena.Rómov v reštaurácií neobslúžia„Neobhajujem za každú cenu Rómov, aj medzi nami sa nájdu ľudia, ktorí nie sú schopní zaradiť sa do spoločnosti, tak ako aj medzi „bielymi“. Mám strach večer vychádzať von, aby niekto na mňa nezaútočil. Stalo sa mi aj to, že ma v reštaurácií neobslúžili. Keď som sa čašníčky opýtala na dôvod, iba potichu odpovedala, že musí rešpektovať príkazy. Tak o čom to je? Nemôžem si dať kávu, či zmrzlinový pohár, len za to, že som Rómka? Stretla som sa aj s fyzickým napadnutím a neurobil to nikto iný než „biely“, konštatuje Alena. Nie je výnimočné, keď na vás napľujú„Asi som naivná, ale stále som presvedčená o tom, že takýto negatívny postoj k Rómom sa dá zmeniť. Myslím si, že som taký istý človek, ako ktorýkoľvek z vás. Cítim, myslím a napokon i žijem, tak ako „biely“. Tak prečo sa neustále potkýnam? Čo bude s nami, s tými, ktorí chcú naozaj pracovať, vzdelávať sa a žiť slušným životom? Aj ja mám túžby a želania. Chcem sa ráno zobudiť a vedieť, že mám kam ísť za prácou, že na mňa nebude nikto ukazovať prstom. Vôbec nie je výnimočné, keď niekto na mňa napľuje alebo mi sprosto nadáva. To je argument vás „bielych“, zobrať „bejzbalovú“ palicu a biť všetkých hlava, „nehlava“? Škola je Rómom nanič „Trápi ma, že si nemôžem nájsť solídnu prácu. Vlastne ani len obyčajnú. Miesto, ktoré je po telefonickom hovore voľné sa záhadne obsadí, kým prídem do firmy na osobný pohovor. Premeriavajú si ma od hlavy po päty akoby som bola prašivá, nestačí im ani vysvedčenie či vyučný list. Nemyslím si, že chcem od života veľa. Šanca rovných príležitosti a slušné zaobchádzanie by mi stačili“.Ešte nie je všetko stratené„ Stále sa v médiách hovorí o dodržiavaní ľudských práv i o tom, že diskriminácia u nás skoro neexistuje. Ale povedzte mi, ktorý zamestnávateľ by sa dobrovoľne priznal, že tieto zákony nedodržuje? Z môjho pohľadu, a ten mi nikto nevyvráti, v nich máme neuveriteľné diery. A ak to nie je tak, tak potom si zatvárame pred skutočnosťou obe oči. Je to jednoduchšie, než sa s problémom popasovať. Podľa mňa je najvyšší čas zmeniť to. Veď na svete existuje totiž iba jedna rasa, ľudská. A do tej patrí Róm i „biely“.“Čo na to legislatívaPodľa Mgr. Imricha Kropucha, právnika z Kancelárie verejného ochrancu práv, bol práve kvôli takýmto prípadom prijatý antidiskriminačný zákon. „Oblasť prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania je v zmysle antidiskriminačného zákona jednou z hlavných oblastí, kde sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje. Podľa antidiskriminačného zákona je preto možné domáhať sa svojich práv na súde, ak sa osoba domnieva, že je alebo bola dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie (ospravedlnenie, či obdobná nemateriálna satisfakcia). Ak by však primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku“, informuje Kropuch.Ako uvádza ďalej, „zákaz diskriminácie, resp. zákaz nerovnakého zaobchádzania, v tomto prípade so zameraním sa na diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania, je v súčasnosti obsahom viacerých právnych predpisov. Základnou a nosnou právnou normou je v tejto oblasti Ústava Slovenskej republiky, ktorá, v súvislosti s ochranou základných práv a slobôd, zaručuje v ustanovení čl. 12, základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, pričom nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevyhodňovať“.Ak neboli rešpektované vaše práva...„V danej záležitosti preto odporúčame dotknutej čitateľke, aby sa so svojím problémom obrátila na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré, v zmysle zákona č. 308/1993 Z.z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, v znení neskorších predpisov, plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd, v rámci ktorých je jednou z jeho hlavných aktivít aj poskytovanie služieb v oblasti ľudských práv a zároveň je oprávnené zastupovať účastníka v konaní práve vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (t.j. v prípade porušenia antidiskriminačného zákona)“, dodáva Korpuch, právnik Kancelárie verejného ochrancu práv.Ak aj vy patríte medzi tých, ktorých základné ľudské práva neboli rešpektované či v plnej miere dodržané, nahláste to kompetentným. Iba tak, spoločnými silami, sa nám podarí proti nedodržiavaniu ľudských práv bojovať.Vhodnú príležitosť urobiť niečo v boji proti diskriminácií ponúka i výročie Smernice o rovnosti v zamestnaní, ktoré si každý z nás môže pripomenúť 2. decembra. Medzinárodný deň ľudí so zdravotným postihnutím (3. december), ako i Medzinárodný deň ľudských práv (10. decembra) nám zas hovoria o tom, aby sme voči týmto problémom nezostávali pasívni a ľahostajní. Sú dôkazom toho, že ľudské práva sa naozaj dotýkajú všetkých.Mgr. Konrádová Marcela