Domov odchádzali s rôznymi pocitmi – dojatí, šťastní, nadšení.Niektorých som ešte pred odchodom stihla „vyspovedať“.„Veľmi som šťastná, nedá sa to opísať slovami. Je veľmi dobré, že existuje táto univerzita tretieho veku. Stratila som prácu a cítila som sa ponížená. Tým, že som začala študovať, niektorým ľuďom som dokázala, že som sa ešte zodvihla aj napriek tomu, že mám 54 rokov. Splnilo to moje očakávania a všetkým to odporúčam. Všetkým, ktorí vládzu, chcú a môžu“, povedala mi pani Anka.„Moje pocity neviem ani vypovedať. Po troch rokoch sme konečne skončili toto štúdium. Bol to môj sen, pretože pre nedostatok času z dôvodu rodinného zaneprázdnenia človek nemal na to čas za mlada a teraz v pokročilejšom veku som sa k tomu akosi dostala a je to pre mňa veľké šťastie. Prečo som začala študovať? Predovšetkým som chcel získať nejaké vedomosti“, spomína pani Eva.„Život je krásny a každá etapa nám niečo dáva. Teraz viem, že som školu skončila. To je fajn. Ale už sa teším na september, som zvedavá, čo nové si vymyslím. Stále tvrdím, že dátum narodenia nie je dôležitý. Nie sme starí, sme len skôr narodení“, hovorí pani Vierka.„Je to krásny pocit. Odporúčam to všetkým. Študovať som sa rozhodol preto, aby som nevyšiel z kolobehu, v ktorom som žil celý život. Toto štúdium splnilo moje očakávania“, povedal mi 73 ročný Ľudovít.Čo im popriať?Snáď len to, aby ich tento pocit sprevádzal čo najdlhšie...Marcela Konrádová
Promócie Univerzity tretieho veku: Nie sme starí, len skôr narodení!
Bolo to neuveriteľné. Zúčastnila som sa promócií Univerzity tretieho veku. Kto tam bol odchádzal s neuveriteľnými zážitkami a so slzami v očiach. Sami „študenti“ boli promóciami dojatí, nesmierne ďakovali celému vedeniu, že im pred tromi rokmi umožnilo študovať práve na tejto univerzite. Mnohým tak splnili celoživotný sen. Našli odvahu a začali sa vzdelávať aj napriek pokročilému veku. Jednoducho dokázali, že chcieť je niekedy viac, ako musieť a byť „poznačení“ vráskami neznamená vždy koniec života...