Mám doma hrocha – na chladničke!

Nezvyknem obedovať inde, než doma. Včera tomu bolo inak. Sadla som si do „reštiky“ a čakala kedy ma prídu obslúžiť. Medzi časom som sa rozprávala s priateľom, ktorý sedel oproti.Potom sme si objednali. On nejaké mäso a ja halušky. Bez slaniny. Čašníčka najskôr obslúžila jeho. Asi o päť minút prišiel rad aj na mňa. Dostala som halušky – so slaninou.Nahnevalo ma to, pretože som chcela bez. Pýtala som sa, či je to možné. „Je“, bola odpoveď. Tak som čakala halušky – bez slaniny. Vždy mi to robia. Všade kde prídem sú príliš „zamyslené“ čašníčky. Hovorím jej: „Ak si to nepamätáte, tak si to napíšte, na čo potom držíte v rukách ten lístok?“Jej odpoveď ma dorazila: „Museli sme vám dať aj slaninu, inak by boli suché!“Skoro ma porazilo.Nedala som sa: „Pani, neobjednávam si halušky bez slaniny prvý krát. Buď mi poviete, že to nedokážete rešpektovať a ja si objednám niečo iné, alebo mi donesiete to, na čom sme sa dohodli.“Nepovedala ani slovo a odišla. Hnevala som sa. Bola som príšerne hladná. S tou slaninou to nie je môj rozmar, jednoducho ju nemôžem jesť. Tak sa svoj žalúdok snažím rešpektovať.V tomto mám smolu.Nechcelo sa mi už hádať, tak som zjedla obed priateľa – mäso, a on si dal slaninové halušky.Už tam viac neprídem, pomyslela som si. Po chvíľke k nášmu stolu podišla mladá baba, vytiahla z kabely nejaký lístoček a plno „plyšákov“. Potom odišla k druhému stolu.Čítam – „som hluchonemá, tak vám to nemám ako povedať. Nemám možnosť zarobiť si inak, tak predávam, čo príde. Ak ma chcete podporiť, tak za tohto „plyšáka“ zaplaťte symbolických 50 korún. Ďakujem.“Obzrela som sa, či ju náhodou neuvidím. Obišla celú reštauráciu. Ukázala som na ňu prstom. Prišla.Opýtala som sa jej, ako dlho už chodí „od domu k domu“. Z časti ovládam posunkovú reč (niečo som sa v tej škole naučila), tak to nebolo až také ťažké. Bola milá. Vybrala som si hrocha – plyšového. Zaplatila som 50 korún a zaželala jej všetko dobre. Čašníčke som nenechala žiadny „tringelt“ .Hrocha som si „nalepila“ doma na chladničku. Zlepšil mi náladu. Dokonca aj dnes ráno...Marcela Konrádová