Taký čudný "ujo"

Hovorím, ako kedy, za 10-12-15 korún. Naťukal do ručne tociaceho stroja nejaké čísla a podal mi lístok. Bol za dvanásť.Sadla som si. V najbližšej zástavke sa táto situácia zopakovala asi s tridsiatimi cestujúcimi. Všetkých otázka - za koľko zvyknete cestovať a akoto, že neviete - zaskočila."Cifry" ťukal z hlavy. Zásadne, každému inak. Zvrat nastal až vo chvíli keď si cestujúca vypýtala lístok na miesto, na ktoré táto linka vôbec nechodí. Šofér opäť vytiahol ten svoj "stroj" a dotyčnej podal lístok na 24 korún. Z autobusu sa už valili ohlasy - ale pán vodič, veď mi nejdeme tadiaľ... Vtedy sa "autobusár" zháčil a poznamenal. Áno, majú pravdu, tam nejdem. Pani vystúpila z autobusu a lístok podal nasledujúcemu cestujúcemu.Už som dosť zúrila, pretože okrem toho bol i dosť pomalý.Zaklincoval to, keď sme chceli postupne povystupovať. Ten človek vôbec nevedel, na ktorých zástavkách stojí!!! Ľudia zo zadu autobusu sa museli brodiť dopredu a keď už prešiel ich zástavku - tak sa začali hádať, že mal stáť.No, poviem vám, hrôza.Akokeby to nestačilo, šla som s ním i naspäť. A situácia sa zopakovala. Pýtal sa - za koľko zvyknete cestovať? Povedala som - ráno som išla za 12.A on - mali ste zaplatiť 14, neviem, prečo som vám dal lístok za dvanásť.Nechápavo som krútila hlavou až do chvíle, kým som nezapočula rozhovor medzi spomínaným šoférom a niekým na druhej strane telefónu (počas jazdy telefonoval)."Toto nie je moja linka, dali ma sem na tento týždeň."Našťasie.Marcela Konrádová