Uršuľa Kovalyk a jej publikácia Travesty šou

Ako sama hovorí: „Nálepky mám najradšej na chladničke, ale som presvedčená, že malé je pekné, že konzumný spôsob života spôsobuje zvieratám utrpenie a že aj ženy majú svoje ľudské práva.“Za najzákladnejšie ľudské právo pokladá právo slobodne sa rozhodovať o vlastnom živote.O knihe TRAVESTY ŠOUOriginálne postrehy, nečakané zápletky, jasný postoj k životu, k ženám a ich osudom, irónia, hravosť a neľútostný pohľad – to sú charakteristické znaky krátkych próz mladej Košičanky v tomto výbere, ktoré vás potešia a pobavia.Pri dočítaní Uršulinej knižky zistíte, že ide o súbor objavných, zábavných a vyrývačských poviedok, ktoré potešia, vzpružia a možno aj vzrušia... Kniha neobsahuje myšlienky v mužskom rode a je vyrobená bez pridania testosterónu.Aj tento krát zostala autorka verná svojim čitateľom. Pripravila pre nich „hrsť“ (presne 17) prinajmenšom zaujímavých poviedok, pri ktorých svoju fantáziu pustila „na uzdu“. Niekedy zašla priďaleko, ani v tejto knižke sa nevyhla perverznosti.Titulok nie je adresovaný Uršule Kovalyk, autorke knižky Travesty šou, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Aspekt, ale naopak, autorka sama vkladá tieto slová do úst hlavnej hrdinke svojej poviedky s rovnomenným názvom – Travesty šou – Jelene Horáčkovej, ktorá kedysi bola stredom hudobného biznisu. „Podnik do ktorého ju zatiahol, bol plný bizarne oblečených dám s dlhými nohami v strieborných pančuchách a s trblietavými nohavičkami. Zaplatili vstupné. Mužské hlasy, ktorými ženy hovorili, ju miatli.“ ....“Drahá Jelena, vitaj na Travesty šou, zakričal jej do ucha“ (vytrhnuté z kontextu).V poviedke Šelma sa môžete zahryznúť do príbehu rozprávačky a jej priateľky Pauly, zvanej šelma, ktoré vo vrčiacej „embéčke“ rozoberajú milostný vzťah Pavly po dvadsiatich rokoch manželstva pred úplne cudzím blonďavým mladíkom, ktorý náhodne stopoval. „"Povedal mi, že som necitlivá, mám úchylné predstavy, vraj mám ísť k sexuológovi, a že celý náš manželský život bojujem s jeho matkou, ktorej sa aj tak nevyrovnám, lebo ona je žena s veľkým Ž,“ vypľuje to všetko zo seba jedným dychom, až jej prúd slov divo rozhojdá hruď. „Ty si žena s malým ž?“ podpichujem Paulu. „Ja som žena s obrovským klitorisom, aj to mi raz povedal: ty máš ale obrovský klitoris, to nie je NORMÁLNE! Vtedy ma tak rozzúril, že som doňho hodila lampu." Daždový Jo vás prenesie „do rozprávky“, v ktorej rozprávačka opisuje ako našla malého červeného mužíka pri vynášaní koša. „Fascinovalo ma jeho mužské, ale drobné telo, dokonalý zadok a krásne formované nohy. Nikdy mu nesmrdeli. Po milovaní som sa dívala, ako spí. Kučeravé riasy sa trepotali v rytme sna, ktorý sa mu sníval. Ako splašené kone. Rád tancoval v bielych šatách pre baletky, ktoré som mu kúpila. Vyzeral ako krásny tancujúci duch. Nikdy mi nič nevyčítal, nikdy ma neobťažoval a nikdy nekričal. Náš vzťah bol ako náhodné stretnutie, ktoré sa opakuje každý deň. A každý deň sme boli rovnako prekvapení.“Z príbehu cítiť silný emocionálny zážitok zo spomínaného stretnutia, pohladenie jej smutnej, nešťastnej, možno trochu i zatrpknutej ženskej duše, ktorá sa doteraz vždy podriaďovala mužom. A vzápätí bolo všetko inak...Aj v ďalších príbehoch Pes v chladničke, Červené topánky, Auto, Samovražda... autorka rozoberá a zaujímavým spôsobom opisuje nečakané zápletky. Z každej časti poviedky cítiť rovnaký motív – ženskú nespokojnosť s vlastným životom. Chuť byť niekým alebo niečím iným je taká silná a emotívna, až vám vyráža dych. „Čo si zač? pýtala sa Saša a jej otázka znela ako ozvena. Tvár sa vrátila za volant. Som Boh! Odpovedala žena. Saša sa opovržlivo usmiala. No, že som ti to hneď nevšimla, povedala a chytila si žalúdok, ktorý ju rozbolel. Ale veď Boh je mužského rodu a ty si tuším žena, pokračovala Saša. Žena pustila volant a otočila sa k nej. Auto fičala ďalej. Kto povedal? Zasmiala sa a zmenila sa na malé kučeravé dieťa. Som všetko, povedalo dieťa a so smiechom zatrúbilo na klaksóne. V priebehu minúty sa žena premenila na všetky možné veci, ktoré Saša poznala“ (úryvok z poviedky Samovražda).Túžbu po zmene, byť niekým iným, zažiť doteraz nezažité, premeniť sa, odísť, zmiznúť... to a mnoho iných pocitov cítiť i z ďalších príbehov. V Mesačnici sa Marta v noci „zadíva“ na obraz (fotku) malého chlapca s rybou na hlave. „Obzerá si jeho vychudnuté telo, otrhané šaty a bosé nohy zaborené v piesku. Pery má dopukané od slnka. Rybie oko sa tupo díva do neba. Chlapec sa odrazu pohne. Pomaly otočí hlavou, poškriabe si koleno a rybu zloží na zem. „Marta,“ povie, „moja ryba je hladná.“ Chvíľu neverí. Je to len obraz, pomyslí si, ale podíde bližšie, aby si mohla lepšie obzrieť rybu.“Úžasnú myšlienku autorka ukrýva v symbole (symbolike ) Cirkusu. Jeho hlavnou hrdinkou je Eleonóra, ktorá miluje nočné prechádzky - akýsi únik od reality. Nikdy jej na sebe nezáležalo, nič k sebe necíti. „Iba prekvapenie, keď sa zavše pozrie do zrkadla. Akýsi nepokoj, že by mala niečo cítiť k tomuto telu, ktoré jej dala prozreteľnosť. Akoby v ňom bola omylom, kŕmi a umýva ho vedome, akoby olejovala akýsi čudný strojček, v ktorom býva, ktorý jej vnútili na Vianoce. Niekedy sa ohmatáva, či jej telo kamsi nezmizlo... Prekvapí ju, keď narazí na teplú, suchú kožu. Mala by si sa mať viac rada, hovoria jej. Malo by ti na sebe záležať.“Nedokáže to. Je skoro na konci so silami, keď si všimne neónovým nápisom osvetlené šapito. Cirkus. Konečne začala cítiť svoje telo...Originálne postrehy, nečakané zápletky, zaujímavo opísané príbehy. Toto všetko nájdete v ďalších poviedkach – Júlia, Lilith, Filipovna, Tri ženy, Kúpeľňa... Trochu viacej „erotiky“, nahoty, či priam sexu, nájdete v textoch Šmýračka, kde tak trochu úchylná „tínedžerka“ šmýruje svojich rodičov pri tom, ako to robia. Neskôr sa do toho „zakomponuje“ i „úchylácky“ mladík...“No náhody neexistujú. Tak ako nebola náhoda, že ma naši prichytili v skrini, nebola náhoda, že ma vyňuchal. Aj pozorovateľky bývajú pozorované, ibaže som na to zabudla, oslepená rozkošou, ktorú práve poskytol dvom krásnym šikmookým Vietnamkám štíhly predavač ponožiek. Keď sa môj pohľad zapichol do steny oproti, aby som mohla dokonale spadnúť do vlny orgazmu, zachytila som očami jeho nohu. . Veď to. Bola to úplne obyčajná noha a trčala spoza rohu. S chudým lýtkom a nepravidelne rastúcimi chlpmi. Milenci odišli a môj orgazmus bol v kýbli. Kvôli nohe. Vidím ťa! Povedala som zúrivo. Vidím! Chytila som nohu a ťahala ju von. Ty ma šíruješ! Zapichla som doňho zlostne ukazovák. Bol úplne obyčajný. Nevýrazný, možno trocha starší ako ja. V tesilákoch. Moje oči by oňho nikdy nezakopli. Veď aj ty šmíruješ! Odvrkol chrapľavo a zapol si zips na nohaviciach.“... ale i v príbehu Voľný byt, kde Ema rieši svoj „nenormálny“ problém, ako a hlavne kde prísť o panenstvo so svojim frajerom. Keďže Emu predstava súlože v telefónnej búdke rozosmiala, našli si iné miesto – byt susedky hipisáčky.Marcela Konrádová