Poďte s nami, nadšencami slovenských hôr, na výlet do Strážovských vrchov, do podcelku Nitrické vrchy. Prijali sme výzvu Trenčianskeho vysokohorského turistického klubu, ktorý vyhlásil Trilógiu tematických odznakov „75 Vrcholov Strážovských vrchov“. V jedno aprílové ráno, keď sa príroda začala prebúdzať zo zimného oddychu, sme sa vybrali zdolať z týchto "predpísaných" vrcholov Plevňu 901 m n.m., Rokoš 1010 m n.m., Uhrovecký hrad 574 m n.m. a Jankov vŕšok 533 m n.m.
https://kontrisova.blog.sme.sk/c/503685/75-vrcholov-strazovskych-vrchov-1-cast.html
Výlet sme začali v Nitrianskom Rudne. Výnimočným sa stal tým, že sme si na pleciach niesli skladacie kolobežky. V jednom z mojich článkov som písala, že šťastie spočíva aj v tom vedieť si zachovať detské nadšenie. Viete, aké je to super nechať si do vlasov zapletať vietor pri zjazde z kopca na kolobežke? Nehovoriac o tom, koľko bolesti si turista ušetrí pri dlhom schádzaní po asfaltke, čo bolo v tomto prípade 100% dokázané :)
V Nitrianskom Rudne sme našli náučný chodník Fraňa Madvu, ktorý bol vo svojej dobe vychýreným slovenským „divotvorným lekárom“. V liečení bol taký úspešný, že mu vtedajší doktori začali kruto závidieť. Osvojil si znalosti liečivých bylín. Súčasná trasa náučného chodníka je vraj jeho obľúbená cestička z Rudna do Nitrianskych Sučian, na ktorej zbieral bylinky.
https://www.osobnosti.sk/osobnost/frano-madva-5755
Náučným chodníkom sme kráčali až na Plevňu. Prvá etapa, po Horné Pažite 502 m n.n. mala charakter tiesňavy vytvorenej potokom lemovanej skaliskami.Tešili sme sa zo záružlia slniečkovo svietiaceho popri chodníku.
Od Horných Pažíť po Plevňu chodník začal serpentínovito stúpať a nám pomaličky na pleciach oťažievali kolobežky. Prekonali sme na tomto krátkom úseku 350 výškových metrov.
Po zdolaní Plevne a povinnej fotografii do nášho záznamníka pre získanie odznaku 75 vrcholov Strážovských vrchov sme odbočili z náučného chodníka Fraňa Madvu, ktorý ďalej pokračuje do Nitrianskych Sučian. My sme potrebovali navštíviť Rokoš 1010 m n.m. Ten sme mali od seba napravo chvíľu po žltej, potom po červenej značke. Tesne pod Rokošom je krásny výhľad na Nitrianske Rudno. Museli sme sa chvíľu kochať a zároveň doplniť energiu.
Z Rokoša sme trochu zbehli po červenej naspäť a od sedla sme po nej pokračovali aj ďalej smer Kňažinové lúky 850 m n.m. Kolobežky už nevážili 4 kg , ale minimálne desať ;) Chodník nás viedol po hrebeni, kráľovstve stromov s koreňmi prepletenými medzi skalami. Sem-tam sa naskytol výhľad až na Uhrovec. Na Kňažinových lúkach sme odbočili na zelenú smer Uhrovecký hrad. Po našej pravej strane sa objavil akoby ľudskou nohou nenavštívený kaňon, v ktorom si žijú v priateľskej symbióze borovice so skalami.
Spanilý rytier na svojom tátošovi sa blíži ku Hradu Uhrovec....ale čo to?? On sa nenesie na tátošovi, ale dvojkolesový tátoš sa nesie na rytierovi!!
Nemohli sme sa dlho zdržiavať, aj keď vieme, že kastelán tohto hradu je veľmi milý, zhovorčivý a pohostinný. Nás čakalo stúpanie na Holý vrch 688 m n.m. Síce neveľké, ale po štyroch hodinách vláčenia kolobežiek na pleciach nás už boleli aj také svaly, o ktorých sme doposiaľ ani nevedeli, že ich máme ;)
Toto je výhľad z Holého vrchu. Tá maličká biela bodka na horizonte je náš ďalší cieľ - Jankov vŕšok. Ach, mať teraz namiesto kolobežky v ruksaku nejaké skladacie rogalo by bodlo ;) Neostávalo nám nič iné len sa vzmužiť (aký výraz sa hodí pre ženu, keď vzženať je také divné?!) a vydať sa na cestu za tou bielou bodkou.
Po trištvrtehodinke sa tá biela bodka zmenila na pamätník padlých partizánov na Jankovom vŕšku. A tu nastala chvíľa v hlave zapnúť autopilota a v duši detské nadšenie. Nastal kolobežkový čas. Po asfaltke krásnych 9 km s vetrom opreteky do Dolných Vesteníc :)))
Po zistení, že z Dolných Vesteníc nám ide autobus až o dve a pol hodiny sme prijali pozvanie miestnej útulnej pizzérie a nepohrdli sme tou okrúhlou lahôdkou. Po tomto dlhom dni dobre padol aj jeden - dva poháre zlatistého penivého moku. Po tridsiatich kilometroch sme si ich veru zaslúžili :) Zdeno poznamenal: To sme si dnes dali riadny nitrický monument :)
Krásnym potulkám po slovenských horách trikrát hurá!
