Dobrodružstvo začalo vo Fačkove 20.mája 2017 za ránky za rosy, kde sme mali hodinu čas na ďalší spoj do Čičmian a dobré ženičky z potravín nám zadarmo kávu uvarili, raňajkovali sme pri zastávke autobusu na lavičke medzi krásnymi veľkými lipami s výhľadom na Kľak.

Deň bol chladný a hmlistý. Z Čičmian sme vyšli po žltej značke na sedlo Samostrel. Tu sa nachádza altánok s posedením, kde by sa dalo v podkroví i prespať turistom na dlhých trasách.

Zo sedla sme sa vybrali stúpať vpravo po zelenej značke, náš prvý cieľ bol Hrubá Kačka 1037 m n.m. Kráčali sme zahĺbení do vlastných myšlienok. Všade ticho, len les si šepotal svoju pesničku. Machy sa trblietali od rannej rosy a zeleň všade naokolo bola svieža a žiarivá. Na lúke pri Hrubej Kačke sme v hmle so zatajeným dychom pozorovali siluety pasúcich sa srniek.

Z Hrubej Kačky sme museli zbehnúť naspäť na 750 m n.m. do sedla Samostrel, pretože ďalšie naše ciele boli na zelenej značke od sedla naľavo. Po prvom stúpaní sme dosiahli Vrábľovú 813 m n.m. a o ďaľších 50 minút a 250-tich výškových metroch aj Čierny vrch 1068 m n.m.


Ďalej nás viedla zelená značka na rázcestie pod Strážovom. V májovej zelenozelenej tráve sa na lúke pod fialoveli a žlto žiarili jarné kvety. Stúpali sme až na Strážov 1213 m n.m. kde nás okrem hmly čakal aj vietor a jeden zatúlaný holúbok na skalách robil modela pre naše fotografie.


Nezdržiavali sme sa v tom vetre a hmle dlho, radšej sme sa pobrali do závetria po červenej značke na sedlo pod Strážovom. Chceli sme v ten deň navštíviť ešte Sokolie nad Zliechovom, to sme netušili, aké dobrodružstvo si na seba pletieme. Zo sedla sme kráčali dole na Červíkovú po žltej značke. Tu bola odbočka na Zliechov po zelenej. Podľa mapy v mobile sme sa nachádzali priamo pod vrcholom Sokolia. Síce nás delilo asi tristo výškových metrov od tohto nášho cieľa, rozhodli sme sa neísť po zelenej značke, ale prudkým kopcom vyjsť na Sokolie.



Priznám sa, že ma chvíľami chytalo zúfalstvo ako sme sa od nášho cieľa vzďaľovali a kamenná stena akoby nemala konca. Únava z posledných hodín chodenia a blúdenia sa prejavovala v mysli aj v nohách. Neuveriteľné, ale začuli sme niekde nad nami ľudské hlasy. Objavili sme partiu miestnych mladých ľudí, ktorí si sem pod kamennú stenu prišli opekať. Jedno dievča bolo ochotné doviesť nás na miesto, odkiaľ sa dá dostať na hrebeň skaliska. Bolo to miesto, kde sme sa opäť dostali na zelenú značku. Došlo nám, že keby sme sa držali značeného chodníka, priviedol by nás sem, kde je už na vrchol Sokolie po jeho hrebeni slabá hodinka kráčania. No nám ubralo síl prudké stúpanie lesom mimo značky a čas pokročil natoľko, že by sme už nestihli spoj v Zliechove, keby sme vystúpili po hrebeni až ku kóte 1032 m n.m. Aj oblohe to prišlo ľúto a začalo mrholiť. Nedalo sa nič robiť. Poprosili sme Sokolie, nech nás tu počká, že sa ešte v túto jar k nemu vrátime a zbehli sme do Zliechova.


Víťazne vystúpiť na Sokolie sa nám potom podarilo 25.júna 2017 s veselou partiou ľudí. Už múdrejší sme začali našu túru v Zliechove. Bonusom bolo aj krásne slnečné počasie. Zelená značka nás priviedla k miestu, kde sme sa pred mesiacom rozhodli opustiť tieto končiny. Ďalej na vrchol treba ísť neznačenou, ale vyšliapanou cestičkou.


Hrebeňom Sokolia nás sprevádzali zaujímavé skalné útvary a čím bližšie k vrcholu ukazovali sa aj krásne výhľady. Na konci tejto cesty sme s úžasom hľadeli do diaľky, naraz na Kľak i Strážov.



Tento deň bol pre nás výnimočný tým, že zdolaním vrchu Sokolie 1032 m n.m. sa nám podarilo splniť podmienky prvej etapy trilógie odznakov 75 vrcholov Strážovských vrchov a to Koruna Strážovských vrchov, čiže v roku 2017 sme navštívili všetkých 25 predpísaných vrcholov. O to ťažšie to je, lebo v podstate sme počas jari 2017 navštívili až 45 zo 75-tich vrcholov Strážovských hôr. Keď už plánujeme túry, prechádzame viacerými z potrebných kopcov, nedá sa zamerať len na jednu z trilógie,Koruna Strážovských vrchov, druhá Everest Strážovských vrchov a tretia skupina Zaujímavé Strážovské vrcholy. Všade sa dopravujeme len spojmi hromadnej dopravy, túru začneme v jednom mieste a do večera dokráčame často do úplne iného okresu či dokonca kraja. Preto sme toto naše malé víťazstvo na Sokolí náležite oslávili fľašou šampanského.





Dočítania pri ďalších našich dobrodružstvách, priatelia!