Jedným z tajomstiev šťastného života je zachovať si detské nadšenie aj v hlbokej dospelosti. Ja to moje šťastie okrem iného nachádzam aj v horách.
Skúsim teraz trošku blogovať o vášni zvanou turistika. Bloger Pavol Krajč ani netuší, že existujem, ale práve jeho blogy ma priviedli sem ku klávesnici notebooku. Páčia sa mi jeho zážitky z turistických výletov, ako ich vie výstižne popísať a doplniť fotografiami. Začnem písať o tom, čo mňa robí šťastnou. Jednou z tých vecí je turistika.
Veru, nepoznám človeka, ktorému by sa pri vynaložení námahy vyštverať sa na kopec na jeho najvyššom bode nevyplavili do krvi endorfíny šťastia. Odklikla som pre tento článok rubriku lifestyle. Áno, byť turistom je spôsob života. Pred deviatimi rokmi vošiel do toho môjho človek, ktorý mi ukázal, aká krásna je naša krajina. Hlavne z výšky vrchov, ktorých je vraj na Slovensku 7283. Vďaka nemu už viem aký je pohľad z Malej aj Veľkej Fatry, z Nízkych, Vysokých, Západných aj Belianskych Tatier. Spolu s ním objavujem krásu Strážovských a Nitrických vrchov. Hoci od detstva žijem na Kysuciach, až teraz viem, že tu máme Javorníky, Turzovskú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie a Kysuckú vrchovinu.
No ešte dôležitejšie je, že mi tento človek ukázal, ako sa dá zachovávať detské nadšenie pri potulkách prírodou. Končí zima. Tohtoročná bola mimoriadne štedrá na snehovú perinu.
Teraz prichádza návod, ako byť šťastný v zime, tak ako to vie malé dieťa :)
Treba sa skamarátiť so snehom: smiať sa pri guľovaní, keď sa dá z vrchov schádzať po zadku, urobiť v čerstvom bielučkom snehu anjela, postaviť si vlastného snehuliaka, vyskúšať na vlastné nohy hĺbku snehového záveja a keď sa konečne prebrodíte až na vrchol kopca, urobte na ňom od šťastia trebárs lastovičku. :) A vôbec nevadí, ak vám (tak ako mne) tiahne na päťdesiat :)))
Snehu a horám trikrát hurá! :)
