Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
opitý metamorfózou flambovaného tátošasnímam melanchóliu, tá s trávou štiav splývaopája jariny, soľou ich vítav pupence korún svojho posla prie.Sivasté nebo, len tmavá a tmavšiapo šnúrkach začína kvapôčky spúšťaťľadový aplauz ihrá sa, šantído úst..., štrbinu drierozmazáva zrakje chladivo zvláštny, až páli. Ticho vnímam,ležímranený malinčímťahajúc výšky z hrdla neméhochladný a chladnejší...(ok dedo,už padám,nevedel som,že aj toto je súkromný pozemok..)
