Organická

rozkladám svoj tieňna milióny ďalšíchna úplné maličkostipo písmenkách ožívam...Zaspávam...zažmurkálahodne môj skeletformalínom rozpúšťaba triešti skielka okenícokolitých,pochmúrnychi popod čierňavu sa rozlejepohltí ma na stokrát.Rozpúšťa...a tróni... nadýcham sa v jej výškachbasov ochutnám smaklen opáčiť,načrieť ta...do hutného súzvuku tónovpohltený organizmomorgazmom sĺnc a mesiacovzakrytý hmlovinou refrénu.Čia si..keď ma tak híčkaš? Podávam ruku ére plamenného songua chorály ženú ma v priestorynedokončené skice maliarado prúdov zjemnelých tkanívvotknú sa,prebodnú srdce..tíško strhávam noty z povetria...rozkoš,tá naplní lampičku mojich dejín...aj ruže prikvitli pod oblokmijej oblakov strúna v dlani ich ponesiem...