
vkladám ich do prázdnych vietdo papiera bez škrabancovtu bodka chýba,tam dokonca medzerymožno sú to pozostatky z liet minulýchdávno zaviatych detských métkeď patril som do života mravcova bál sa nocí i sviec svetlušiek.Ostali len ústa,preventívne v ústranív zákaze,pod zámkom sa chvejúpustotou ich jazyk nechávatak by chceli povedať,čo všetko ich kláti,mrví,kriestá kilometrov prekonaťobjať párikom náručí slovvystriedať slabiky,streliť za hŕsť zdrobnenín.. ..neznejú,vôbec jej neznejúnemé poryvy pier.