Celkom nepríjemný spôsob, ako začať nový deň. Mne však cez žalúzie presvitá slnečné svetlo a hrá sa so záclonou. Na šatníku, ktorý sa nachádza na náprotivnej stene, sa tak vytvárajú divoké obrazce, ktoré maľuje slnko.
Donútim sa teda posadiť sa na posteli a spustím nohe na podlahu. Tá ma chladí, nazujem si papuče. Teplé a mäkké. Cukríkovo ružové, ako pre princeznú. Pre tú, z môjho sna, ktorý mi prerušila teta z telefónu. Teraz si aspoň môžem pospevovať moje zvonenie a stavím sa, že sa tak ľahko nezbavím.
Prejdem k oknu, roztvorím tienidlá a vpustím medzi oje štyri steny chladný, jesenný vzduch. Takto ráno, keď polovica mešťanov ešte spí, je počuť aj zvony odbíjajúce na rannú omšu v centre mesta. Zacvičím si tých pár Tibeťanov z jogy pre ešte krajší začiatok, ponaťahujem si krk a chrbát a môžem vykročiť do slniečkovej nedele.
