Celé to spískali dievčatá z nášho gymnázia. Predpokladám, že na začiatku, z nevinného nápadu podporiť štrajkujúcich učiteľov, nikto netušil, čo sa vlastne stane, a že v meste vypukne tak rozmerná akcia.
Vďaka ochotným a aktívnym študentom našej školy sa vybavili všetky potrebné povolenia mestského úradu či polície. Privítali sme zástupcov - študentov každej strednej školy v meste na pôde nášho gymnázia, aby sme sa mohli dohodnúť na tom, čo chceme vlastne urobiť.
Uvedomili sme si, že sme na tom ešte dobre. Zatiaľ čo nás trápia "len" staré učebnice, z ktorých sa už nedá učiť (a tie, ktoré na vyučovaní potrebujeme a používame, si musíme zakúpiť za vlastné peniaze), či nevyhovujúca reforma v učebných osnovách, mnohým odborným školám chýbajú napríklad pomôcky na praktické vyučovanie, či taká základná vec akou je teplo v budove.
Ja osobne si uvedomujem, že sme len študenti. Sme z malého mesta a pravdepodobne žiaden pochod po námestí ani otvorený list Úradu vlády k ničomu neprospeje. Uvedomujem si tiež, že sa nedá všetko splniť a zlepšiť naraz. No hlavne si uvedomujem to, že ak niečo chcem dosiahnuť, ničnerobenie mi k tomu nepomôže o nič viac.
Viem, že mnohí študenti len zneužijú skrátené vyučovanie na škole, že ich táto problematika vôbec netrápi, resp. že v takom "trápnom" zhromaždení nevidia zmysel. Nikoho nenútime, tak isto ako nik nenútil nás. Ide o nás, o naše školy, o náš systém, o našu budúcnosť. Sú medzi nami takí, ktorí túžia niečo zmeniť k lepšiemu, ktorým momentálna situácia nevyhovuje a rozhodli sa nesedieť so založenými rukami.
Som zvedavá, ako to celé dopadne. Verím, že to bude prospešné.
