Bežné úkony, ktoré vykonávate počas celého dňa každopádne zanechávajú určitý pach na vašich rukách. Predstavte si – ráno sa zobudíte, čo cítite? Nič? Prejdite v myšlienkach do kuchyne. Sadáte si k stolu, k prvému jedlu dňa. Najedzte sa a znova si v duchu privoňajte k dlaniam. Už to cítite? Vôňa pomaranča, teplého mlieka s ovsenými vločkami, hoci aj mäkkého chleba s maslom. Stavím sa, že minimálne tú voňavú šunku či čerstvú zeleninu zacítite.
Počas celého dňa sa druh a intenzita takejto arómy mení. Keď sa prezliekate, keď sa držíte v autobuse rúčky, keď sedíte za volantom, keď si s niekým podávate ruky, sprchujete sa či natierate sa telovým mliekom. Môžu voňať za kvetmi, slaninou, mydlom či odlakovačom, za cigaretami ba aj pachom železa.
Nie všetky vône sú teda naozaj vôňami. Toto všetko sú však pachy, ktoré sú všetkým známe a cítime ich na prvýkrát. No sľúbila som vám, že vy pocítite niečo viac.
Určite poznáte príslovie „samochvála smrdí“. A tak mi napadlo, či aj iné veci ... smrdia.
Zavrite teraz na chvíľu oči a vcíťte sa do nasledujúcej situácie: máte päť minút do začatia dôležitého testu, malej písomky či veľkého skúšania. Strach sa vám odráža v očiach, tuhne vám krv v žilách, potia sa vám dlane. Dlane. Privoňajte k nim. Tiahne z nich závan neistoty.
Zavrite teraz na chvíľu oči a vcíťte sa do nasledujúcej situácie: urobili ste niečo zlé. Klamali ste. Niečo proti vašim osobným pravidlám a hodnotám. Niečo nedovolené. Prvotná skvelá chuť zakázaného ovocia prechádza do pocitu viny. Strašia vás hlasy v hlave, ozýva sa svedomie. Abstraktný hlas sa mení na realistickú bolesť v hrudi. Vina, ktorá smrdí. Privoňajte k vašim dlaniam. Cítiť z nich faloš, hanbu, pokrytectvo, pretvárku.
Nebudem vás viac vyzývať k tomu, aby ste zavreli oči. Miesto toho ich otvorte. Otvorte oči a zistite, ako chcete, aby vyzerali vaše dlane. Ako chcete, aby odrážali vašu osobnosť. Nadýchnite sa... a nezabudnite vydýchnuť.
