S prichádzajúcim termínom Veľkej noci si ľudia nesú z obchodov plné tašky surovín, z ktorých zhotovujú tradičné veľkonočné jedlá.
Veľká noc patrí medzi moje obľúbené sviatky. Okrem toho, že mám radosť z prichádzajúcej jari a dlhších,teplejších dní, sa teším najmä na to, že sa opäť stretne celá naša rodina pod jednou strechou, čo je vzhľadom k našej rozvetvenej rodine taký malý sviatok. Popritom si však každoročne rada spomínam na veľkonočné sviatky u starých rodičov, keď som bola dieťa.
Podobne ako Vianoce, aj Veľká noc má svoje špecifické symboly, ktoré ju v nás evokujú. Pamätám si, že ako dieťa sme spolu s bratrancami a sesternicami, pár dní pred Veľkou nocou, každoročne maľovali vajíčka u starých rodičov v kuchyni. Práve maľované kraslice pre mňa boli a sú hlavným symbolom Veľkej noci. Okrem toho, že sa mi spájajú s príjemne stráveným časom, keďže sme sa ako deti pri zdobení dobre zabavili, si spomínam aj na to, ako nám starká nezabudla pripomínať, že veľkonočné kraslice nesú v sebe symbol znovuzrodenia a plodnosti.
K ďalším tradičným symbolom, ktoré sa mi taktiež spájajú s detstvom sú bahniatka, ktoré nesmeli chýbať vo váze na veľkonočnom stole, veľkonočný baranček s červenou mašličkou okolo krku, tensymbolizuje čistotu a nevinnosť, korbáč z vŕbového prútia, ale aj čokoládové vajíčka a zajace prichystané na Veľkonočný pondelok pre šibačov.
Moji starí rodičia bývajú približne tridsať kilometrov od Košíc, takže sa u nich podávali veľkonočné dobroty známe na celom území Slovenska, ale aj také, ktoré boli charakteristické len pre východ. Z tradičných jedál na našom stole nechýbal zemiakový šalát, vajíčka uvarené na tvrdo, cvikla, chren, klobásky a údené mäso. Okrem toho zvykla starká upiecť domácu vianočku a veľkonočného barančeka z banánového cesta, syrové rolády, žltú hrudku z mlieka a vajíčok, ale aj mäsový syrek.
Aby sa chuť slaných a údených pokrmov vyrovnala, ako vnúčatá sme každoročne so starkou piekli 7 druhov koláčov, ktoré boli najobľúbenejšie v našej rodine a patrili medzi také naše vlastné, rodinné symboly.
Na Veľkonočnú nedeľu s nami starí rodičia chodili do kostola, kde sme si nechali posvätiť košík, v ktorom bol kúsok z každého veľkonočného pokrmu. Veľkonočný pondelok bol predovšetkým v mužských rukách. My dievčatá sme boli hneď zrána vyšibané a vyoblievané vedrami vody na dvore, aby sme boli najmä zdravé a krásne počas celého roka. Našim šibačom a oblievačom sme pripravili pohostenie a odmenili sme ich nielen čokoládovým vajíčkom, ale aj drobnými peniazmi a maľovanou kraslicou.
Stále si s radosťou spomínam na veľkonočné sviatky u starých rodičov, ktoré patrili medzi najkrajšie v roku. A čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aké sú tradície dôležité a verím, že aj ja raz budem môcť odovzdávať naše tradície svojej rodine.
Autorka: Daniela Handlovičová
