Na úvod trochu predhistórie k príbehu
Kedysi dávno som sa určitou pomerne pasívnou formou zapojil do projektu, ktorý sa volal funbox. Tvorcovia toho projektu mali pomerne veľkú ambíciu. Chceli pretvoriť spôsob, akým prúdia informácie internetom a hlavne spôsob, akým profitujú ľudia z toho, že informácie poskytujú. Celé to bolo zabalené masívnou reklamou, ktorá tvrdila, že participovaním na ich forme internetovej ekonomiky, je možné zarobiť. A asi to aj bolo možné. Niektorí ľudia, ktorí boli úspešní v rámci ich ekonomického modelu sa stávali tzv. "success koučmi". Každý nový člen, pokiaľ urobil prvé dostačujúce kroky v poznávaní ich sociálnej siete a informačnej platformy, dostal svojho success kouča. Tak sa stalo aj so mnou. Mojim koučom bola žena, ktorá sa predstavila ako PaulaAndre. Vymenili sme si pár emailov. A prečítal som si blogy/ zverejné texty od nej a tam ma silne oslovil jeden z nich, ktorý sa Mode of Cosmic terapy. (Myslím, že bola aktívna aj na fanboxe, aj mimo neho). Z toho, čo tam bolo napísané silne vo mne rezonovala veta
You must not be persuaded to veer off your course, no matter how absurd or foolish - what you want to do appears to others.
Nesmiete sa nechať prinútiť k tomu, aby ste úplne otočili svoje smerovanie (asi myslené životné smerovanie), bez ohľadu na to, ako absurdne alebo hlúpo sa to, čo sa chystáte urobiť vyzerá pre druhých.
V ďalšom texte sa autorka snažila tento svoj výrok zdôvodniť.
Mňa tento výrok dosť oslovil, ale nie bez výhrad. Aby som upozornil ctených čitateľov, hoci sa to nezdá, ten výrok rozhodne nie je úplná hlúposť. Poznám veľa ľudí, ktorí by ho hneď zavrhli. Ale rozmýšľal som a našiel som 9 vážnych výhrad voči tejto predstave, o tom, ako by sme sa mali správať. Vynasnažím sa, vysloviť svoju výhradu, ktorá má poradové číslo 4 v mojom zozname.
Pre úplnosť dodám, že som vtedy z projektu fanbox vycúval. Nemal som dostatok času sa mu venovať. Nepochopil som dobre ich ekonomický model. Síce som si od začiatku uvedomoval, že ich reklama nie je úplne korektná. Vtedy som sa zapojil do projektu I will pay later a skončil som so stratou (podotýkam pravdepodobne pre svoju pasivitu) a tak som vycúval. Ale ich projekt sa mi zdal byť zaujímavý.
Samotný príbeh - výhrada č.4
Táto výhrada vyplýva z Budhovej doktríny, tak ako som sa o nej dozvedel z kníh Mariána Repku (napr. Fenomén múdrosť). Pojednáva o význame viery v našich životoch. Vymyslel som ten príbeh pred mnohými a mnohými rokmi. Dávno predtým ako som čítal ten spomínaný text PaulyAndre. Ale zdal sa mi pre túto situáciu príznačný.
V našom kultúrnom prostredí sa traduje povesť o mŕtvej a živej vode. Koho pokropia mŕtvou vodou, zaraz zomrie. Ak je niekto mŕtvy, stačí ho pokropiť živou vodou a hneď ožije.
Predstavme si domnelého hrdinu, ktorému zomrel niekto drahý a tak sa rozhodne nájsť prameň živej a mŕtvej vody. Putuje dlho, hľadá na rôznych miestach, zbiera rôzne povesti a snaží sa ich nasledovať. Po určitom čase nájde jedného postaršieho muža, ktorý sa na tému živá a mŕtva voda vyjadruje neurčito a v náznakoch. Dlho mu trvá kým ho presvedčí o svojich kvalitách.
Napokon sa mu muž zdôverí, že jeho rodina je strážcom mapy, ktorá ukazuje smer k prameňu živej a mŕtvej vody. Predávajú si ju od generácie ku generácii s prísnou inštrukciu, že ju môžu zveriť iba tomu pravému. Z jeho slov cítiť, že je nesmierne hrdý na to, že taká významná úloha pripadla jemu a jeho rodine. Veľavýznamne sa mu zverí, že si myslí, že je to práve on, kto je ten vyvolený.
Odovzdá mu mapu a silne mu kladie na srdce, aby sa ničím nedal zmiasť a vytrvalo prekonával na ceste prekážku za prekážkou. Že od úspechu jeho cesty záleží na mnohom.
Hrdina sa teda vydá na cestu s priateľmi. Spočiatku mapa vyzerá vporiadku. Cesta je náročná, stojí ich veľa námah a útrap, ale podľa mapy sa dá ako tak orientovať. V polovici cesty sa ale stane, že sa dostanú na miesto, ktoré sa podľa mapy nedá identifikovať. Skúsia sa trochu vrátiť a vybrať inú cestu, ale zasa skončia niekde na neznámom mieste. Dopadne to tak, že sa hrdina rozháda s priateľmi a tí ho opustia. Ďalej pokračuje na vlastnú päsť. Chodí po krajine, všíma si rôzne orientačné body, kreslí vlastné mapy a snaží sa ich porovnávať s tou, ktorú dostal. Po niekoľkých rokoch zistí, že je z toho porovnávania zmätený a vlastne nevie ako ďalej. Dostáva sa do čudného rozpoloženia a zisťuje, že asi musí hľadať iný zmysel života.
Výklad príbehu
Myslím, že na tomto príbehu vidno, akú úlohu v živote človeka hrá viera. Máme dvoch ľudí, ktorí sa riadili svojou vierou. Jeden je ten človek, čo vlastnil mapu. Bol presvedčený o svojom jedinečnom poslaní. Táto viera mu dala pocit vlastnej ceny. Vďaka nej sa cítil dobre. Stačilo mu dobre pozorovať ľudí a čakať. To nemusí byť ani ľahké, ale ani príliš ťažké. V najhoršom túto tradíciu predá ďalšej generácii.
Náš hrdina to mal o poznanie ťažšie. Najskôr sa musel osvedčiť, pokým sa dostal k mape. Potom ho čakalo mnoho útrap na ceste. Prišiel o svojich priateľov, aby napokon zistil, že mu je mapa na nič. Teda napokon prišiel aj o svoju vieru a je v divnom psychickom rozpoložení.
Jedného jeho viera utvrdzovala v jeho výnimočnosti a držala ho v určitom status quo a v istej miere pohodlnosti, lebo nikdy nepomyslel na to, že by sa podľa tej mapy mohol vydať hľadať prameň sám. Druhého jeho viera nútila podstupovať útrapy, napokon prišiel takmer o všetko (okrem svojho života), aby napokon stratil aj svoju vieru.
A tu sa dostaneme k Budhovej náuke. Prosím ospravedlňte ma, ak tu niektoré veci prekrútim, je to moja interpretácia textov Mariána Repku, ktoré som čítal kedysi dávno a letmo sa obtreli o Budhovu doktrínu.
Aby sa človek dostal niekam, povedzme k prameňu živej a mŕtvej vody, musia byť splnené určité predpoklady. Pokiaľ chýba, čo i len jeden z nich, pravdepodobne neuspeje.
V prvom rade musí mať na začiatku správnu informáciu (teda správnu mapu, pre niektorých to znamená budhistickú alebo kresťanskú náuku - teda posvätné spisy). To ale obvykle nestačí. Musí mať správnu vieru. Tú potrebuje, aby mal dosť sily napredovať na ceste. Ak jeho viera nevyviera z tých správnych pohnútok, nenájde dosť síl, aby vytrval na ceste. Potom potrebuje vyvíjať to správne úsilie. Mapa mu ukáže smer, ale nedokáže predvídať všetky prekážky, ktoré sa na ceste môžu vyskytnúť. Pieskové búrky, kmeňové vojny, otrávené pramene. V tomto bode budú hrať úlohu jeho osobnostné črty - ako vynaliezavosť, dostatok vodcovstva, húževnatosť a vytrvalosť, či trpezlivosť alebo pozornosť a vnímavosť. To ale nemusí stačiť, lebo niekedy, človek na všetko sám nestačí, takže potrebuje aspoň štipku šťastia alebo čosi, čomu sa hovorí božie požehnanie.
Okrem toho musí byť správne kritický a svojej viere rozmýšľať. Ak mal na začiatku nesprávnu informáciu a bude jej slepo veriť, bude celý život blúdiť svetom a umrie ako neúspešný hľadač. Teda musí mať silu kriticky sa pozrieť na to, čo vie a v bode, keď fakty protirečia jeho viere, musí svoju vieru zavrhnúť, napriek tomu, že ho to pravdepodobne uvedie do strašného psychického rozpoloženia.
Záver
A to je konkrétna situácia, kedy sa podľa výroku PaulyAndre riadiť nemôžeme, lebo zostaneme iba celoživotnými hľadačmi, bez toho, aby sme svoj vysnívaný grál našli.
To je zatiaľ všetko. Ostatných mojich 8 výhrad obsahuje iné situácie, odlišné od tejto, kedy sa ten návod opäť použiť nedá. Ale z toho nevyplýva, že neexistujú okolnosti, pri ktorých je rozumné sa sa spomínaným výrokom riadiť.
