Vždy som si hovorila, no ja určite nechcem skončiť ako moja sestra alebo ako večne zaľúbené pätnásťročné dievčatká, ktoré stretnú muža svojich snov a od tej chvile akoby zabudli na skutočnosť, že sú schopné fungovať aj samy od seba, samy pre seba a samy za seba. Alebo dobrovoľne prichádzajú o ľudí, ktorí tu boli doteraz, a to predovšetkým o kamarátov. Tieto vety nie sú namierené proti opačnému pohlaviu, veď vravím dobrovoľne, ale nevedome. Novej skutočnosti sa prispôsobia natoľko, že pozabudnú ( to je ten lepší prípad ) na staré, zabehnuté a častokrát obľúbené činnosti, ako napr. ísť sa zabaviť s kamarátkami.
Je pekné, ak sa človek zaľúbi tak, že sa ide zblázniť, zabúda na problémy, nevníma čas alebo či sa prechádza po uliciach v krátkych nohaviciach a bosý, keď práve padá dážď, ale ešte krajšie je, keď vie v tomto zmätku nájsť aj sám seba a vie, kedy treba odložiť rúžové okuliare....
...no a práve mi prihorel obed....:o)
