Sú v tom jablká, alebo inak povedané, môj účelový výlet do nepoznaného kraja bol dôsledkom enormnej tohtoročnej úrody jabĺk v našom novobanskom sade. Tak dostal Roomster zabrať po strop natrepaný bedničkami jabĺk, ktoré sa o chvíľu majú premeniť na pasterizovaný mušt.
Ani motor ešte nevychladol a už tečú prvé šťavy. Vnútri sa pracuje, vonku práve nezadržateľne vyliezajú slnečné lúče spoza Vtáčnika, predo mnou asi tak štyri hodiny voľného času. Štartujem a o chvíľu som v Podhradí a keď som už v podhradí, hradu sa vyhnúť nedá. Vystupujem na hradný kopec, už príjemne osvetlený a vyhrievaný ranným slnkom, kochám sa krásami prírody, lebo z hradu toho veľa nezostalo. Z vrcholu hradného kopca je čo pozerať z oboch strán. Na jednej strane diaľkové výhľady až na dve okresné mestá, na druhej strane bralá prírodnej rezervácie vytŕčajúce z jesennej palety miešaných stromov. Tam sa následne pobrali moje kroky, do tesného dotyku hliny, kameňa, dreva, lístia, vetra, slnka a jesene.
Vrátil som sa akurát včas, práve sa napĺňali dve posledné z tridsiatichôsmych päťlitrových krabíc. Do auta som premyslene uložil prázdne bedničky a krabice, ktoré ešte citeľne cestou vyhrievali, spolu so slnkom, pohľadom na elektráreň Nováky a naplneným pocitom v duši.
